Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Magazín

Pred 100 rokmi sa narodil odbojár a spisovateľ Otakar Rambousek

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Otakar Rambousek tri zbierky poviedok, román Pamäti lichobežníka a knihu Len nie strach, v ktorej zachytil ozbrojený protikomunistický odboj bratov Mašínovcov.

Praha/Bratislava 21. januára (TASR) - Bojoval proti nacistom v Pražskom povstaní. Pripravoval sa na boj proti komunistom v tretej svetovej vojne a ako americký agent prenášal do komunistického Československa mapy, správy a informácie. Pätnásť rokov strávil vo väzení. Svoje skúsenosti napokon zúročil ako spisovateľ.

V sobotu 21. januára uplynie sto rokov odvtedy, kedy sa narodil Otakar Rambousek, americký publicista a prozaik českého pôvodu.

Otakar Rambousek sa narodil 21. januára 1923 v Prahe. Jeho otec bol veteránom československých légií, členom Sokola a živnostníkom – pracoval ako inštalatér a klampiar. Otakar Rambousek vyštudoval meštiansku školu, no nešiel ďalej študovať. Rozhodol sa pomáhať otcovi a takisto sa vyučil za inštalatéra.

Po začiatku druhej svetovej vojny ho však povolali na prácu v Nemecku. Žil v Berlíne, v tábore medzi zajatcami rôznych národností. Ako remeselník však mal pomerne výsadné postavenie. Vďaka falšovaným dovolenkám chodil pravidelne domov, do Prahy. Napokon sa v roku 1944 stal život vo vojnou zničenom Berlíne neznesiteľným. "Všetko sa rozpadávalo, denne sme prežívali nálety, to si neviete predstaviť, bolo to ako v súdny deň. Vyzeralo to ako v pekle. Celé berlínske štvrte horeli," spomínal Otakar Rambousek na tieto časy pre portál pametnaroda.cz.

Na falošnú dovolenku sa mu opäť podarilo dostať do Prahy a vybavil si lekárske potvrdenie, že nie je schopný pracovať v Ríši. Napokon získal miesto zámočníka vo Filmových ateliéroch v Barrandove. Aktívne sa zúčastnil na bojoch počas Pražského povstania a na vlastné oči videl, čo znamená, keď krv tečie potokmi.

Bezprostredne po konci vojny 11. mája 1945 prešiel k spravodajskému filmu a zúčastnil sa na nakrúcaní ľudových súdov a popráv. Otrasné svedectvo popísal slovami: "Ani to so mnou nepohlo, dívate sa naňho, ide pod šibenicu, kat dá slučku na krk a obesí ho. Vy sa na to pozeráte s tým, že si to zaslúži."

V spravodajskom filme Rambousek pracoval až do roku 1948, kedy sa mu podarilo neďaleko Domažlíc prekročiť hranicu a emigrovať do Nemecka. Patril k ľuďom, ktorí boli pripravení na možnosť, že hneď po skončení druhej svetovej vojny vypukne tretia svetová vojna proti Sovietskemu zväzu a komunistickej ríši. Preto bez váhania prijal spoluprácu s americkou tajnou službou CIC (Counterintelligence Corp).

Ako agent-chodec nosil cez hranice do komunistického Československa mapy, správy, poštu či letáky. Pri poslednom prechode v roku 1949 ho zradil jeden zo spolupracovníkov a Štátnej bezpečnosti sa ho podarilo zadržať. Účasť v odboji proti nacistom a fakt, že pri zatýkaní nestrieľal, prispeli k tomu, že sa vyhol trestu smrti. Za mrežami v Leopoldove, Mírove a vo Valdiciach si odsedel takmer 15 rokov. Najhoršie znášal väzenský režim, ktorý odsúdeným nedoprial pokoj a oddych. Vo väzení videl po rokoch prvý raz svojho vtedy už osemročného syna. Manželka sa s ním dala rozviesť, aby sa vyhla šikane, ktorej bola dovtedy vystavená zo strany ŠtB. Otakar Rambousek jej to nezazlieval.

Po prepustení z väzenia v roku 1964 vážil iba 51 kilogramov. Keď prišiel domov, jeho matka si najskôr myslela, že utiekol.

Po sovietskej invázii v roku 1968 utiekol s druhou manželkou znovu, tentoraz vlakom cez Juhosláviu a Taliansko. Jeho domovom sa stali Spojené štáty americké. Tu sa stretol aj s krajanom spisovateľom Josefom Škvoreckým, ktorý si prečítal jeho poviedku a povzbudil ho v písaní.

Napokon vydal Otakar Rambousek tri zbierky poviedok, román Pamäti lichobežníka a knihu Len nie strach, v ktorej zachytil ozbrojený protikomunistický odboj bratov Mašínovcov.

Otakar Rambousek, ktorému český prezident Václav Havel v roku 1999 udelil Medailu Za zásluhy, zomrel v Prahe 3. júna 2010 vo veku 87 rokov.



Zdroj: pametnaroda.cz