Bratislava 10. júla (TASR) - Patrila k osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o modernú ochranu pamiatok na Slovensku. Celý svoj profesionálny život zasvätila ochrane slovenského kultúrneho dedičstva. Blanka Kovačovičová-Puškárová bola členkou kolektívu, ktorý profesionálne spracoval prvý komplexný súpis pamiatok na Slovensku. Od narodenia historičky umenia, pamiatkarky a odbornej publicistky uplynie v piatok 10. júla 100 rokov.

Špecializovala sa hlavne na sakrálne pamiatky a architektúru. Realizovala výskumy venované ranostredovekým pozostalostiam na území Slovenska. Stála aj pri obnove viacerých kostolov či pamiatkových objektoch dotknutých výstavbou vodného diela Liptovská Mara.

Blanka Kovačovičová-Puškárová sa narodila 10. júla 1926 v Bratislave. Po skončení gymnázia študovala v rokoch 1949 - 1953 dejiny umenia a národopis na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, dnešnej Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia pracovala na v referáte na Povereníctve školstva, vied a umení na záchrane pamiatkového fondu. V rokoch 1951 - 1995 pôsobila v Slovenskom pamiatkovom ústave v Bratislave, ktorý sa neskôr pretransformoval na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP).

Externe prednášala na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a na odbore reštaurovania bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení. Koncom 80. rokov minulého storočia spolupracovala aj s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) na výskume horného kostola a Pribinovej kaplnky v Nitre a na výskume nástenných malieb v Lesnom.

Patrila k zakladateľskej generácii odborníkov pamiatkovej starostlivosti. Zúčastňovala sa na riešení problémových otázok ochrany, využívania, evidovania, výskumov, prezentácie kultúrnych pamiatok Slovenska a na výbere vyhlásenia mestských pamiatkových rezervácií a národných kultúrnych pamiatok. Bola spoluautorkou Súpisu pamiatok na Slovensku 1 – 3 (1967 – 1969) a dodatkového zväzku Pamiatky na Slovensku (1978).

Jej doménou bol výskum sakrálnej a románskej architektúry na Slovensku. Tému podrobne rozpracovala aj vo svojej dizertačnej práci, ktorú v roku 1969 obhájila v Ústave teórie a dejín umenia SAV. Viedla výskumné, záchranné a obnovovacie práce na kostoloch v Koši, Kremnici, Spišskej Belej, Strážkach, Žehre, pri vodnom diele Liptovská Mara, alebo pri obnove meštianskych domov a stavebných blokov v Bratislave, Trnave a v Prešove. Spracovala tiež pamiatkový fond na území okresov Bardejov, Prešov a Rožňava.

V tejto súvislosti vydala publikáciu Levoča a okolie v pamiatkach (1954) a v spolupráci s manželom Imrichom Puškárom, architektom a pamiatkarom, publikovala aj odborné diela Spišská Sobota (1977), Drevené kostoly východného rítu na Slovensku (1971), Kežmarok (1979), Spišská Kapitula (1981), Bratislava - Pamiatková rezervácia (1989).

Podieľala sa aj na diele Národné kultúrne pamiatky na Slovensku (1980), alebo na známom turistickom lexikóne Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (1990). Odborné články publikovala v periodikách Krásy Slovenska a Pamiatky a múzeá.

Blanka Kovačovičová-Puškárová, laureátka štátneho vyznamenania Vzorný pracovník v kultúre (1981), zomrela 25. januára 1999 v Bratislave.



Zdroje: Lexikón slovenských žien, Martin 2003, https://www.pamiatky.sk/dejiny-pamiatkovej-starostlivosti/blanka-kovacovicova-puskarova