Quantcast
< sekcia Magazín

Spisovateľka Elena Čepčeková by oslávila 100 rokov

Na archívnej snímke fotografia spisovateľky Eleny Čepčekovej, rodáčky z Dolnej Ždane, po ktorej nesie pomenovanie aj miestna obecná knižnica v obci Ždaňa 22. februára 2019. Foto: TASR - Jana Vodnáková

Veľká časť jej tvorby je spojená s dievčenskými románmi, no priazeň si získala aj vďaka dobrodružstvám včielky Medušky.

Bratislava/Dolná Ždaňa 26. januára (TASR) – Jedna z najproduktívnejších spisovateliek pre deti a mládež slovenskej povojnovej literatúry Elena Čepčeková sa venovala témam prírody, rodiny, života na vidieku i v meste či školskému prostrediu. Písala poéziu, prózu, bábkové a rozhlasové hry aj rozprávkové seriály pre rozhlas a televíziu. Veľká časť jej tvorby je spojená s dievčenskými románmi, no priazeň si získala aj vďaka dobrodružstvám včielky Medušky, ktorej príhody sa objavili na televíznych obrazovkách v podobe večerníčka.

Od narodenia slovenskej spisovateľky Eleny Čepčekovej uplynulo v stredu 26. januára 100 rokov.

Elena Čepčeková sa narodila 26. januára 1922 v obci Dolná Ždaňa do roľníckej rodiny. Stredoškolské štúdiá absolvovala v Banskej Bystrici a vo Zvolene. V roku 1945 pôsobila ako učiteľka v Kostoľanoch pod Tribečom, následne si vyskúšala post úradníčky Osídľovacieho úradu v Bratislave.

V rokoch 1949 a 1950 pracovala v propagačnom oddelení Československého štátneho filmu v Bratislave. Bola taktiež vedúcou redaktorkou detských časopisov Ohník (1950-54) a Zornička (1955-57), riaditeľkou Domu osvety v Novom Meste nad Váhom a krátko redaktorkou časopisu Slniečko (1969). Následne sa venovala najmä spisovateľskej činnosti. Žila v Bánovciach nad Bebravou.

Jej literárne začiatky sú spojené s časopismi Slniečko a Priateľ dietok. Medzi známe diela určené pre detského čitateľa patria básnické zbierky Slniečko (1948), Tá naša dedinka (1950), Stračia nôžka (1955) či rozprávka vo veršoch o vyľakanom káčatku, ktoré objavilo mesiac utopený v rybníku s názvom Utopený mesiačik (1959).
Ilustračná snímka.
Foto: TASR Erika Ďurčová

Prózu pre najmenších reprezentujú rozprávkové príbehy o usilovnej včielke, ktoré sa dočkali aj televízneho spracovania - Meduška (1970) a Meduška a jej kamaráti (1971), z próz možno ďalej spomenúť knižky Jedenásť princezien a šašo (1971) či Tutulaj a Vrtichvost (1973).

Pre dospievajúcu mládež autorka napísala rozsiahly román Dievča z majera (1960) o hlavnej hrdinke Eve vymykajúcej sa z okruhu svojich rovesníkov, ktorá vášnivo túži po vzdelaní. Citovými problémami mladých dievčat sa zaoberá novela Marcela, neplač (1961). Príbeh Hedy z rozvrátenej rodiny, ktorá sa rozhoduje o svojom budúcom povolaní, autorka mapuje v románe Mýlka neplatí (1964).

Psychologicky prepracovanejšie postavy vytvorila v ďalšom dievčenskom románe Serenáda pre Martinu (1972), ktorý bol pod rovnakým názvom v roku 1976 aj televízne spracovaný. Čepčeková sa v rokoch 1973-74 predstavila dvojdielnym románom Monika a Nezabudni, Monika, v ktorom čitateľa sprevádza príbehom dievčaťa, ktoré po ťažkom úraze nepodľahne krivdám v jej živote a zmení sa na sebavedomú mladú ženu.

Medzi spisovateľkine rozhlasové hry patria Farbuška (1968), Rudienka, Roztancované kráľovstvo (obe 1973), Štyri zlaté klasy (1975) alebo Belasý krčah (1977). Z bábkových hier sú to diela ako Loktibrada, alebo Dvaja bratia a princezná (obe 1968).

Za celoživotnú tvorbu získala v roku 1972 Cenu Fraňa Kráľa. Obľúbená autorka Elena Čepčeková zomrela 6. januára 1992 v Bratislave krátko pred svojimi 70. narodeninami.