Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 23. február 2024Meniny má Roman a Romana
< sekcia Magazín

Pred 100 rokmi sa potopil Titanic, osudná plavba sa zopakovala

Na archívnej snímke z 10. apríla 1912 britský luxusný parník Titanic vyráža z anglického prístavu Southampton. Foto: TASR/AP

Lodi s trupom dlhým 255 metrov, s povesťou najbezpečnejšieho plavidla na svete, spôsobil ľadovec 90 metrov dlhú trhlinu a poškodenie polovice lodných komôr.

Londýn 8. apríla (TASR) - Z britského prístavu Southampton v nedeľu popoludní vyplávala spomienková loď Balmoral, ktorá zopakuje osudnú plavbu Titanicu až na miesto, kde sa 15. apríla 1912 potopil. Na palube výletnej lode Balmoral je rovnaký počet cestujúcich, ako bol na Titanicu, sú medzi nimi aj príbuzní niektorých z vyše 1500 ľudí, ktorí pri potopení Titanicu prišli o život, ale aj rodinní príslušníci vyše 700 preživších.

Dvanásťdňová plavba sa koná pri príležitosti 100. výročia potopenia Titanicu. S 1309 cestujúcimi z 28 krajín sveta na palube vyplávala výletná loď Balmoral zo Southamptonu o dva dni skôr ako Titanic, pretože je menšia a pomalšia.

Mnohí z cestujúcich Balmoralu vyrazili na plavbu v dobových kostýmoch - ako cestujúci prvej triedy, členovia posádky, stewardi či cestujúci v najhlbšom, najlacnejšom, podpalubí.

Organizátori nedeľňajšej plavby sa pokúsia zopakovať atmosféru, aká bola na palube Titanicu do zrážky z ľadovcom. A to vrátane konkrétnych pokrmov a živej dobovej hudby, na znak pocty hudobníkom Titanicu, ktorí nepustili svoje nástroje z rúk a hrali, až kým sa loď nepotopila.

Lístky na výletnú plavbu stáli v prepočte na osobu 3400 až 7300 eur. Súčasťou plavby budú aj prednášky historických expertov.

TASR v tejto súvislosti prináša informácie o prvej a zároveň aj poslednej plavbe tohto mamutieho a údajne nepotopiteľného plavidla.

Titanic skončil v ľadových vodách severného Atlantiku na úsvite nového dňa 15. apríla 1912. Loď bola v prevádzke iba štyri dni, 16 hodín a 6 minút.

Dňa 14. apríla o 23.40 h narazil Titanic približne 150 kilometrov od kanadského ostrova Newfoundland na ľadovú kryhu a v priebehu dvoch hodín a 40 minút sa potopil do ľadových vôd Atlantického oceánu. Išlo o jednu z najväčších tragédií v dejinách osobnej námornej dopravy.

Na palube mal 2228 cestujúcich a členov posádky, z toho 337 pasažierov bolo ubytovaných v prvej triede. Na vtedajšiu dobu najväčší a najbezpečnejší zaoceánsky parník postavili v Belfaste v lodeniciach Harland and Wolff na objednávku spoločnosti White Star Line.

Titanic vyplával z prístavu Southampton

Na svoju prvú a poslednú plavbu sa Titanic vydal z britského prístavu Southampton do amerického New Yorku 10. apríla 1912. V priebehu plavby dostala posádka lode niekoľko varovaní o ľadových kryhách, ktoré sa objavovali nezvyčajne ďaleko na juhu.

Obsluha rádiostanice bola natoľko preťažená, že kapitánovi a dôstojníkom odovzdala iba časť týchto správ; napriek tomu je zrejmé, že velenie lode o hroziacom nebezpečenstve vedelo.

Neskoršie pokusy na mieste havárie ukázali, že zrážke lode s ľadovou kryhou nebolo možné zabrániť, odborníci však tvrdia, že rozkaz prvého dôstojníka nebol vzhľadom na situáciu optimálny: Titanic mal v pomere k svojej veľkosti malé kormidlo a v súvislosti s hroziacim nebezpečenstvom sa plavil prirýchlo.

Už krátko po tragédii sa vyskytli názory, že pri správnom navigovaní mohol parník zrážku s kryhou prežiť.

Nedostatok záchranných člnov

V roku 1998 vytiahli prieskumníci časť z potopeného parníka Titanic.
Foto: TASR/AP
Lodi s trupom dlhým 255 metrov, s povesťou najbezpečnejšieho plavidla na svete, spôsobil ľadovec 90 metrov dlhú trhlinu a poškodenie polovice lodných komôr. Pre 1513 cestujúcich a členov posádky nebolo záchrany, keďže Titanic mal iba 20 záchranných člnov a v nich 1180 miest pre pasažierov.

Kapitánovi Edwardovi Smithovi, ktorý zostal na potápajúcej sa lodi, sa neskôr vytýkalo, že záchranné člny nechal spustiť na vodu až päť minút po polnoci, hoci Titanic narazil do ľadovca o 23.40 h.

Záchranné člny so 706 uzimenými pasažiermi sa plavili po mori až do svitania, keď sa k nim priblížila loď Carpathia a vzala ich na palubu. Väčšina z tých, ktorí prežili, cestovala v prvej alebo druhej triede; najviac obetí bolo z lacnejších tried.

V ľadovej vode severného Atlantiku mohli netrénovaní ľudia prežiť 5-10 minút, najodolnejší jedinci nemohli podchladeniu odolávať dlhšie ako 20 minút.



Pokusy o nájdenie vraku

vrak britského luxusného parníka Titanic leží na morskom dne v Atlantickom oceáne, približne 400 míľ juhovýchodne od Newfoundlandu.
Foto: TASR/AP
Prvý vážny, aj keď neúspešný pokus o nájdenie vraku Titanicu podnikol americký multimilionár Jack Grimm v júli 1980.

Úspešnejší bol bádateľ Robert D. Ballard z Woodsholského oceánografického inštitútu v americkom štáte Massachusetts, ktorého expedícia objavila prvé trosky lode 1. septembra 1985 približne 400 míľ južne od Newfoundlandu.

Experti sa však zhodli v tom, že vrak Titanicu nemožno vytiahnuť, keďže ho korózia poškodila natoľko, že pri pokuse o vytiahnutie by sa rozpadol na kusy.

Neskôr vrak Titanicu navštívili viaceré výpravy; v roku 1987 vybrala francúzska výprava z lode niekoľko stoviek predmetov, čo sa stretlo s ostrým nesúhlasom najmä Británie a USA, žijúcich účastníkov katastrofy a pozostalých po obetiach.



Angličanka Millvina Deanová (na archívnej sn.) pasažierka z potopeného Titaniku, zomrela v nedeľu 31. mája 2009 vo veku 97 rokov na zápal pľúc v domove dôchodcov na juhu Anglicka.
Foto: TASR/AP
Členov francúzskej expedície označili za vykrádačov hrobov, takisto sa vyskytli návrhy, aby bol vrak oficiálne vyhlásený za hrob a pamätník nešťastia.

Kongres USA schválil v roku 1987 zákon, ktorý zakazuje, aby sa na území USA predávali a vystavovali predmety vytiahnuté z Titanicu a vyzval na rešpektovanie vraku ako medzinárodného pamätníka a miesta posledného odpočinku viac ako 1500 obetí.

Poslednou pamätníčkou stroskotania Titanicu bola podľa dostupných materiálov Američanka Lilian Gertrud Asplundová, ktorá mala v čase havárie päť rokov. Stroskotanie prežila ona, jej matka a trojročný brat Felix, o život prišiel jej otec a traja bratia. Asplundová zomrela 6. mája 2006 vo veku 99 rokov.

Tragédia sa stala námetom pre filmových tvorcov

Tragédia Titanicu sa stala aj vyhľadávaným námetom pre filmových tvorcov. Prvé filmové spracovanie katastrofy v podobe nemého filmu nasledovalo už niekoľko mesiacov po katastrofe; ďalšími filmovými dielami sú napríklad Atlantic (1929), Titanic (1953), Skaza Titanicu (1958), S.O.S. Titanic (1979), alebo momentálne najslávnejšia verzia príbehu, veľkofilm Titanic režiséra Jamesa Camerona v hlavných úlohách s Leonardom Di Capriom a Kate Winsletovou, ktorý získal 11 Oscarov.