Quantcast
< sekcia Magazín

Otec informatiky Alan Turing sa narodil pred 110 rokmi

Na archívnej snímke je 56-stranový rukou písaný poznámkový zošit britského priekopníka počítačov Alana Turinga (na portéte vľavo), ktorý počas druhej svetovej vojny rozlúštil kód legendárneho nacistického šifrovacieho stroja Enigma. Foto: TASR/AP

O Turigovej práci na dešifrovaní správ Enigmy, pojednáva britský film z roku 2014 The Imitation Game (Kód Enigmy), v ktorom Alana Turinga stvárnil Benedict Cumberbatch.

Londýn/Bratislava 23. júna (TASR) - Jeho genialita a znalosti výrazne prispeli k urýchleniu konca druhej svetovej vojny. Alan Turing so svojím tímom kryptológov totiž vytvoril zariadenie schopné dešifrovať nastavenia Enigmy - šifrovacieho prístroja, ktorý požívala nemecká nacistická armáda na komunikáciu. Britský matematik a logik, od narodenia ktorého uplynulo vo štvrtok 23. júna 110 rokov, sa považuje tiež za otca modernej informatiky a umelej inteligencie.

Alan Turing sa narodil 23. júna 1912 v Londýne v rodine britského člena Indickej štátnej správy. Krátko po jeho narodení sa rodičia vrátili do Indie a výchovu budúceho priekopníka umelej inteligencie prenechali príbuzným a opatrovateľkám. Po skončení strednej školy v Sherborne študoval matematiku na Cambridgeskej univerzite. Štúdium ukončil v roku 1934 a na univerzite sa stal odborným asistentom.

V roku 1936 publikoval svoj zásadný vedecký článok "On Computable Numbers" (O počítateľných číslach), v ktorom predstavil tzv. Turingov stroj, teoretický model počítačového automatu a vypracoval tiež teóriu algoritmov, čím položil základy modernej informatiky a počítačových vied. Doktorát z matematiky a logiky získal v roku 1938 na Princetonskej univerzite v americkom štáte New Jersey.

Ešte v tom istom roku sa vrátil na Cambridgeskú univerzitu a po vypuknutí druhej svetovej vojny v roku 1939 odišiel na vojenské veliteľstvo Vládnej školy pre kódy a šifry (The Government Code and Cypher School) v Bletchley Parku v Buckinghamshire. Už v roku 1940 Alan Turing spolu so svojimi spolupracovníkmi vytvoril dekódovací stroj známy ako Bombe, ktorý dokázal dešifrovať zakódované správy Enigmy – stroja, ktorý používali nacistické nemecké vojenské jednotky.

V roku 1942 vedeli dešifrovatelia v Bletchley Parku na čele s Turingom rozlúštiť mesačne okolo 39.000 zachytených nemeckých správ a toto množstvo postupne vzrástlo na približne 84.000 správ. Verejnosť sa však o jeho významnej, ale zároveň tajnej práci, dozvedela až v 70. rokoch minulého storočia.

Po druhej svetovej vojne sa Alan Turing vrátil k svojmu vedeckému výskumu a zamestnal sa v Národnom fyzikálnom laboratóriu (National Physical Laboratory) v Londýne, kde sa podieľal na vývoji a vzniku automatického počítacieho stroja ACE (Automatic Computing Engine).
Na archívnej snímke je strana z 56-stranového rukou písaného poznámkového zošita britského priekopníka počítačov Alana Turinga, ktorý počas druhej svetovej vojny rozlúštil kód legendárneho nacistického šifrovacieho stroja Enigma.
Foto: TASR/AP

Od roku 1948 pôsobil na univerzite v Manchestri, kde sa v roku 1949 stal zástupcom riaditeľa oddelenia počítačov. Pracoval na vývoji programovacieho systému pre Ferranti Mark I., čo bol prvý komerčne dostupný elektronický digitálny počítač na svete.

Alan Turing sa považuje za zakladateľa moderných kognitívnych vied a bol jedným z prvých zástancov hypotézy, že ľudský mozog je z veľkej časti digitálny počítací stroj. Zároveň bol priekopníkom myšlienky umelej inteligencie. V roku 1950 navrhol postup, ktorý sa stal známy ako Turingov test. Jeho podstatou je tvrdenie, že za inteligentný môžeme stroj považovať vtedy, keď nie sme schopní jeho výstup, napríklad jeho odpovede na otázky, odlíšiť od výstupov živého človeka. Od roku 1952 až do svojej smrti pracoval Alan Turing aj na tom, ako aplikovať matematické postupy v biológii.

Jeho osobný, ale aj vedecký život sa skomplikoval v roku 1952, keď vyšla najavo Turingova homosexuálna orientácia. Tá bola v tom čase v Spojenom kráľovstvá trestná a významný vedec, ktorý síce výrazne pomohol svojej vlasti pri porazení nacistického Nemecka, dostal na výber medzi väzením alebo hormonálnou liečbou. Vybral si liečbu, ale tá ho postupne obmedzovala v jeho výskume.

Alan Turing zomrel 7. júna 1954 na otravu kyanidom draselným. Ten si deň predtým vstrekol do jablka, ktoré z časti zjedol.

V roku 2009 sa britský premiér Gordon Brown menom vlády posmrtne ospravedlnil Turingovi za príkorie, ktoré mu bolo spôsobené pre jeho homosexualitu. V roku 2013 udelila britská kráľovná Alžbeta II. Alanovi Turingovi kráľovskú posmrtnú milosť.

O Turigovej práci na dešifrovaní správ Enigmy, pojednáva britský film z roku 2014 The Imitation Game (Kód Enigmy), v ktorom Alana Turinga stvárnil Benedict Cumberbatch.
Na archívnej snímke polymérové bankovky s hodnotou 50 libier, ktorej dizajn oficiálne predstavila britská centrálna banka (Bank of England), sú v tlačiarni vo štvrtok 25. marca 2021.
Foto: TASR/AP

V júni 2021 vstúpila do obehu nová 50-librová bankovka s potrétom Alana Turinga. Od roku 1966 sa tiež udeľuje Turingova cena, jedna z najvýznamnejších cien v oblasti informatiky.