Bratislava 29. apríla (TASR) - Išlo v poradí o 12. voľby do Uhorského snemu počas Rakúsko-uhorského dualizmu, ktorý sa datuje do obdobia rokov 1867 - 1918. Z pohľadu slovenských národných snáh išlo o prelomové voľby, keďže sa do snemu dostalo sedem slovenských kandidátov. Začali sa pred 120 rokmi a trvali desať dní od 29. apríla 1906.

K vypísaniu volieb došlo potom, ako snem nevyslovil dôveru vláde, na čele ktorej stál od 18. júna toho istého roku Géza Ferérváry. Predchádzajúce voľby sa konali len rok predtým - 26. januára až 4. februára 1905.

Vo voľbách z roku 1906 sa maďarská nacionalistická opozícia snažila poraziť vládnucu Liberálnu stranu (Szabadelvű Párt), ktorá vyhrala voľby v roku 1905. Slovenské záujmy v sneme po voľbách v roku 1905 zastupoval len jede poslanec Slovenskej národnej strany.

Predstavitelia slovenského národného hnutia v Uhorsku, poučení neúspechom z roku 1905, začali oveľa intenzívnejšie presviedčať slovenských voličov, aby sa nenechali zlákať guľášmi a peniazmi maďarských strán. Na mítingoch či zhromaždeniach vystupovali aj heslami: „Za tú našu slovenčinu!“, „Za všeobecné volebné právo!“ a „Za tie naše haleny!“. Do volieb kandidovali predstavitelia Slovenskej národnej strany a Slovenskej ľudovej strany.

Vo voľbách, ktoré prebiehali do 8. mája 1906, sa Slovákom podarilo získať sedem poslaneckých mandátov, išlo o najväčší počet od roku 1848. Za Slovenskú ľudovú stranu (SĽS) zvolili Pavla Blahu, Františka Jehličku, Ferdinanda Jurigu, Martina Kollára, Františka Skyčáka a Milana Hodžu. Za Slovenskú národu stranu (SNS) sa do snemu dostal Metod Matej Bella. Volebný úspech Slovákov v roku 1906 mohol byť aj výraznejší, nebyť zásahov uhorských, resp. maďarských úradov, ale aj vtedajších volebných pravidiel.

Voľby neboli tajné, ale voliči museli pred volebnou komisiou nahlas povedať meno svojho kandidáta, čo umožňovalo aj zastrašovanie. Volebné právo mali len tí muži nad 20 rokov, ktorí boli majetní a vzdelaní, alebo mali dostatočné ročné príjmy z prenájmu pozemkov alebo kapitálu. Bez ohľadu na majetky aj všetci mešťania, notári, učitelia, kňazi či lekári alebo členovia Uhorskej učenej spoločnosti. Ženy nemohli voliť, ani byť volené.

Volilo sa za prítomnosti žandárov a vojakov, ktorí mali za úlohu odradiť slovenských voličov od podpory národných kandidátov. Takto sa napríklad volilo v Senici či Vrbovom, pričom voľby vo Vrbovom mali aj dozvuky pred súdom. Ten za protesty odsúdil 12 roľníkov na päť až sedem dní väzenia a finančnú pokutu.

V poradí 12. voľby do Uhorského snemu vyhrali maďarské opozičné nacionalistické strany. Ich predstavitelia získali celkovo 87,96 percent hlasov a obsadili 360 kresiel celkového počtu 413. Najviac dosiahla Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt), ktorej svoj hlaso odovzdalo 61,26 percent voličov a obsadila 253 kresiel.

Ďalšie voľby sa konali v roku 1910 - od 1. do 10. júna. Zo slovenských kandidátov sa do snemu dostali traja: Pavel Blaho, Ferdinand Juriga, František Skyčák. Vo voľbách vyhrala Národná strana práce (Nemzeti Munkapárt), ktorá dostala 61,98 percent hlasov a obsadila 256 kresiel v Uhorskom sneme.



Zdroj: Kronika Slovenska 2 – Slovensko v dvadsiatom storočí, Bratislava, 1999