Pezinok/Bratislava 30. júla (TASR) - Medzinárodne rešpektovaný dirigent, pedagóg, ale aj skladateľ Ľudovít Rajter patril k osobnostiam, ktoré zásadne formovali hudobnú kultúru na Slovensku. Stál pri zrode Slovenskej filharmónie (SF), pričom bol takmer tri desaťročia jej prvým dirigentom. Vo štvrtok 30. júla uplynie 120 rokov od narodenia nestora slovenského dirigentského umenia, držiteľa mnohých domácich i zahraničných ocenení, ktorého kariéra trvala sedem dekád.

Pod jeho vedením odohrala SF aj prvý koncert v roku 1949. Spolupracoval tiež s Viedenskými symfonikmi (Wiener Symphoniker), Berlínskym symfonickým orchestrom (Berliner Symphonie) či Českou filharmóniou.

Ľudovít Rajter sa narodil 30. júla 1906 v Pezinku, ktorý bol ešte súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Vyrastal vo viacjazyčnom a multikultúrnom prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho umelecký rast. Okrem slovenčiny ovládal maďarčinu i nemčinu. Prvým hudobným učiteľom budúceho významného dirigenta a skladateľa bol jeho otec, ktorý pôsobil ako organista a zbormajster Evanjelickej a. v. cirkvi v Bratislave, kam sa rodina presťahovala v roku 1910.

Klasické vzdelanie nadobudol Ľudovít Rajter na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde študoval v rokoch 1916 - 1924. V oblasti hudby sa zdokonaľoval v bratislavskej Mestskej hudobnej škole (1915 - 1920) pod vedením Alexandra Albrechta. V rokoch 1920 - 1924 študoval na Hudobnej škole pre Slovensko v Bratislave, kde sa mu v hre na klavír venoval Frico Kafenda a v hre na violončelo Rudolf Rupník.

Na Vysokej škole hudobného a dramatického umenia (Hochschule für Musik und darstellende Kunst) vo Viedni študoval v rokoch 1924 - 1929 kompozíciu, dirigovanie a hru na violončelo. Pedagogický zbor školy v tej dobe tvorili skladatelia a hudobníci Franz Schmidt, Joseph Marx, Clemens Krauss, Alexander Wunderer, alebo Rudolf Hindemith. Od roku 1930 do roku 1932 sa pod vedením skladateľa Ernő Dohnányiho v kompozícii zdokonaľoval aj na Majstrovskej škole Vysokej hudobnej školy Ferenca Liszta v Budapešti.

Pedagogickú činnosť začal v roku 1929 v Mestskej hudobnej škole v Bratislave. V rokoch 1929 - 1933 ako asistent Clemensa Kraussa, jedného z najväčších dirigentov 20. storočia, vyučoval tiež na Majstrovských kurzoch dirigovania v Salzburgu. Dirigentom Symfonického orchestra Maďarského rozhlasu v Budapešti bol v rokoch 1933 - 1945. V maďarskej metropole v tomto období pôsobil aj na Vysokej hudobnej škole Ferenca Liszta najprv ako mimoriadny, od roku 1941 ako riadny profesor.

Hlbokú pedagogickú stopu zanechal tiež na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU), kde dirigovanie vyučoval 25 rokov (1949 – 1974). Od roku 1966 viedol aj majstrovské dirigentské kurzy Letnej akadémie Mozarteum v Salzburgu, neskôr aj v talianskom Orviete. Po druhej svetovej vojne sa stal tiež šéfdirigentom Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave, ktorý viedol aj v rokoch 1968 - 1977.

Stál pri zrode Slovenskej filharmónie v Bratislave, pričom v rokoch 1949 - 1976 bol jej prvým dirigentom. Pod jeho taktovkou odohrala SF 27. októbra 1949 aj svoj historický prvý koncert. Program bol zostavený z dvoch symfonických diel - zo suity pre veľký orchester Dolu Váhom Alexandra Moyzesa a Symfónie č. 8 G dur Antonína Dvořáka.

So SF odohral približne tisíc koncertov a priviedol ju k významným zahraničným vystúpeniam. Vo filharmónii budoval repertoár, ktorého dôležitou súčasťou boli aj diela slovenských skladateľov. Slovenskú tvorbu pravidelne uvádzal a dirigoval tiež so zahraničnými orchestrami.

„Ľudovít Rajter bol pre mňa ukážkou noblesy, fantastického správania, vynikajúcich vedomostí z oblasti hudby, ale aj života. Na ňom bola jednoducho vidieť tá škola, ktorú absolvoval svojho času v Salzburgu, vo Viedni, v Budapešti - taký ten závan ešte tej, naozaj v dobrom slova zmysle, monarchie. Ľudovít Rajter dirigoval v celej Európe, bol osobnosťou, ktorú každý poznal. Bol napríklad spolužiak Herberta von Karajana, čo tiež nevie každý, no a toto všetko sa odrážalo v jeho fantastickom správaní,“ uviedol pre TASR v roku 2024 generálny riaditeľ SF Marián Turner pri príležitosti jej 75. výročia vzniku.

Rajter dirigoval aj Českú filharmóniu, Symfonický orchester hl. mesta Prahy FOK, Symfonický orchester Československého rozhlasu v Prahe či Štátnu filharmóniu v Košiciach. Viac ako 40 rokov spolupracoval s Viedenskými symfonikmi a koncom 60. rokov minulého storočia aj s Rozhlasovým symfonickým orchestrom v Bazileji.

Okrem intenzívnej, až 70 rokov trvajúcej dirigentskej kariéry a dlhoročnej pedagogickej práci, sa venoval aj komponovaniu. Disponoval absolútnym sluchom a presnou zvukovou predstavou. Medzi jeho najznámejšie diela patria Divertimento pre orchester (1932), Suita z baletu Majáles (1950), Allegro sinfonico (1988) či Sinfonietta per grande orchestra (1993).

Významný slovenský dirigent sa dočkal mnohých ocenení a vyznamenaní. Dostal napríklad Cenu Bartók-Pásztory (1994), Cenu Jána Levoslava Bellu za celoživotné skladateľské dielo (1996), Čestný kríž I. triedy pre vedu a umenie Rakúskej republiky (1997), Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1997) a v roku 2007 aj Pribinov kríž I. triedy in memoriam.

Ľudovít Rajter zomrel 6. júla 2000 v Bratislave. Teoreticky, ako muzikologička, sa hudbe venuje jeho manželka Alžbeta Rajterová. Muzikológ, hudobný dramaturg, producent a manažér pôsobiaci v oblasti klasickej hudby je aj ich syn Adrián Rajter.



Zdroj: https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/25-ludovit-rajter