< sekcia Magazín

Pred 140 rokmi sa narodil zakladateľ STU akademik Jur Hronec

Na archívnej snímke portrét akademika Jura Hronca, prvého slovenského vysokoškolského profesora - matematika a prvého rektora Slovenskej vysokej školy technickej, 5. novembra 2012 v Košiciach. Foto: TASR – František Iván

Keby som si mal znova zvoliť povolanie, chcel by som byť len profesorom matematiky. Je to veda, ktorej zásady platili včera, platia dnes a budú platiť aj zajtra, vyznal sa svojho času Jur Hronec.

Gočovo/Bratislava 17. mája (TASR) – Matematik svetovej úrovne, pedagóg a verejný činiteľ Jur Hronec stál pri vzniku viacerých vysokých škôl na Slovensku. Jeho meno je nerozlučne spojené so založením Vysokej školy technickej M.R. Štefánika v Košiciach (1937), ktorej sa stal prvým rektorom. Bol aj pri vzniku Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach, Prírodovedeckej fakulty UK, Vysokej školy obchodnej a Pedagogickej fakulty UK, v ktorých pôsobil ako dekan alebo profesor.

Hroncovým osobným želaním bolo, aby ho volali Jur. Preto mnohé zdroje v súvislosti s ním uvádzajú túto skrátenú formu mena Juraj.

Od narodenia tejto významnej osobnosti slovenského predvojnového a povojnového vysokého školstva uplynie v pondelok 17. mája 140 rokov.

Juraj (Jur) Hronec sa narodil 17. mája 1881 v gemerskej dedinke Gočovo ako tretí syn do chudobnej roľníckej rodiny. Po maturite na gymnáziu v Rožňave, kde vynikal najmä v matematike a latinčine, pokračoval v štúdiu matematiky a fyziky na univerzite v rumunskej Kluži. Po ukončení štúdií v roku 1906 sa Jur Hronec stal stredoškolským profesorom matematiky a fyziky na gymnáziu v Kežmarku, od roku 1923 pôsobil v Prahe.

Vzdelanie si rozšíril študijnými pobytmi v Göttingene, v Berlíne, Giessene, ďalej vo Švajčiarsku i na parížskej Sorbonne. Doktorskú dizertačnú prácu z oblasti diferenciálnych rovníc obhájil v roku 1912 v Giessene a v roku 1923 sa habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe. O rok neskôr prijal miesto mimoriadneho profesora na Českej vysokej škole technickej (ČVŠT) v Brne, kde sa stal v roku 1928 riadnym profesorom v odbore matematika.

V roku 1935 vystúpil na oslavách 300. výročia založenia Trnavskej univerzity s požiadavkou zriadiť na Slovensku technickú vysokú školu. Na jar 1936 bol iniciátorom Akcie za vybudovanie slovenských vysokých škôl. Táto aktivita bola úspešná - v júni 1937 bol Národným zhromaždením Československej republiky (NZ ČSR) prijatý zákon o založení Vysokej školy technickej M. R. Štefánika so sídlom v Košiciach (VŠT) a Jur Hronec bol 4. augusta 1938 zvolený za jej prvého rektora.

Škola nadviazala na tradíciu prvej vysokej technickej školy v Banskej Štiavnici - Banskej akadémie, ktorú založili ešte v roku 1762 a technické predmety na nej vyučovali univerzitným spôsobom. Prvý školský rok VŠT sa začal 5. decembra 1938 v dočasnom sídle v Martine, kam sa škola presťahovala po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži, keď boli južné časti Slovenska, vrátane Košíc pripojené k Maďarsku. Do Bratislavy sa VŠT presťahovala v roku 1939. Získala nový názov Slovenská vysoká škola technická (SVŠT), dnes je to Slovenská technická univerzita (STU). Na škole sa položili základy klasických technických odborov a architektúry, ale aj prírodovedných, lesníckych, poľnohospodárskych, baníckych a výtvarných odborov, z ktorých sa postupne vytvorili samostatné vysoké školy.

Jur Hronec sa zaslúžil tiež o vznik a rozvoj Vysokej školy obchodnej (dnes Ekonomická univerzita v Bratislave), Prírodovedeckej a Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (UK). V roku 1953 sa stal akademikom SAV a v roku 1956 mu udelili titul DrSc. Súčasne zastával mnohé významné funkcie v oblasti školstva a kultúry – bol predsedom Matice slovenskej (1945—1953), predsedom Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave (1946) a predsedom Slovenského výboru Jednoty československých matematikov a fyzikov (JČSMF) hneď po jeho zriadení v roku 1956.

Akademik Jur Hronec má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky, keď odchoval takmer dve generácie slovenských matematikov. Základom jeho vedeckej práce bola teória lineárnych diferenciálnych rovníc. Bol autorom 24 vedeckých matematických prác, 14 článkov z pedagogickej oblasti a ďalších odborných príležitostných článkov s rozmanitou tematikou.

Jeho vedeckú, pedagogickú a organizačnú činnosť ocenili viacerými štátnymi a vedeckými vyznamenaniami. Jednota československých matematikov a fyzikov mu v roku 1959, ako prvému svojmu členovi, udelila vyznamenanie Čestný člen. V roku 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V Bratislave je po ňom pomenované gymnázium, ako aj internát SVŠT na Bernolákovej ulici.

"Keby som si mal znova zvoliť povolanie, chcel by som byť len profesorom matematiky. Je to veda, ktorej zásady platili včera, platia dnes a budú platiť aj zajtra," vyznal sa svojho času Jur Hronec, ktorého zásluhy na rozvoji matematiky a vysokého školstva na Slovensku sú neoceniteľné.

Akademik Jur Hronec zomrel vo veku 78 rokov 1. decembra 1959 v Bratislave. Pochovaný je v rodnom Gočove.