Budapešť/Bratislava 19. marca (TASR) - Po štúrovských Slovenskjich národňjich novinách (vychádzali v rokoch 1845 až 1848) sa Pešťbudínske vedomosti stali druhými významnými slovenskými politickými novinami. V 60. rokoch 19. storočia boli najdôležitejším tlačovým orgánom Slovákov, ktorý zohral nezastupiteľnú úlohu pri organizovaní ich národného, politického a kultúrneho povedomia. Boli to noviny memorandistov, čiže prívržencov Memoranda národa slovenského. V piatok 19. marca uplynie 160 rokov od prvého vydania Pešťbudínskych vedomosti.

Hlavným podnetom vychádzania novín sa stali voľby do uhorského snemu v roku 1861, od ktorých si slovenskí národovci veľa sľubovali. Ich nádeje sa ale nenaplnili, pretože slovenským kandidátom sa vo voľbách nepodarilo presadiť, v sneme nezískali ani jedno miesto.

Prípravy na vydávanie novín prebiehali pod kuratelou slovenského básnika, prozaika, publicistu a politika Jána Francisciho, ktorý sa stal ich vydavateľom a zodpovedným redaktorom. Od 22. septembra 1863 prebral tieto úlohy spisovateľ a novinár Mikuláš Štefan Ferienčík.

Prvé číslo Pešťbudínskych vedomostí s podtitulom Noviny pre politiku a literatúru vyšlo 19. marca 1861. Noviny vychádzali v Budapešti dvakrát do týždňa na štyroch až šiestich stranách v náklade 400 až 600 výtlačkov. Len dvojtýždňová periodicita bola vo vzťahu k neaktuálnosti spravodajstva hlavným nedostatkom novín.

Osobitný význam však mal podčiarnik Pešťbudínskych vedomostí nazvaný Besednica – išlo o krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom. Práve Besednica spolu s úvodníkom tvorila pilier celých novín, ktorý bol posilnený aj politickým komentárom. Pešťbudínske vedomosti mali tiež nepravidelnú literárnu prílohu, ktorá prinášala prevažne nenáročné literárne príspevky.

Už v prvých číslach publikoval na stránkach novín Štefan Marko Daxner sériu článkov, v ktorých načrtol slovenský politický program. Ten sa stal základom Memoranda slovenského národa, ktoré bolo prijaté na slovenskom národnom zhromaždení v Martine v dňoch 6. – 7. júna 1861.

Prispievateľmi novín boli najznámejšie slovenské osobnosti memorandového a matičného obdobia ako napríklad Jozef Miloslav Hurban či Viliam Pauliny-Tóth. Nemali však široký aktív dopisovateľov zo slovenských krajov.

Napriek spomínaným nedostatkom boli Pešťbudínske vedomosti najdôležitejším orgánom celého národného hnutia v rokoch 1861 až 1870. Mali zásluhu na formovaní, propagovaní a obrane memorandového programu, na vytvorení Matice slovenskej, slovenských stredných škôl, na volebných bojoch do uhorského snemu i na presadzovaní národných a sociálnych požiadaviek. Niet významnejšej udalosti v slovenskom verejnom živote tých čias, na ktorej by Pešťbudínske vedomosti nemali svoj značný podiel.

Po presťahovaní redakcie z Budapešti do Martina vychádzali od 5. marca 1870 pod názvom Národné noviny.