< sekcia Magazín

Pred 20 rokmi tragicky zahynul básnik a textár Jozef Urban

Slovenský básnik Jozef Urban. Foto: TASR/Ľubo Vojtek

Básnik, textár, redaktor a publicista Jozef Urban žil síce krátko, ale o to intenzívnejšie. Písal tak ako žil a v jeho básňach zaznieva surovosť zmiešaná s nežnosťou, ale aj s iróniou a sarkazmom.

Zvolen/Bratislava 28. apríla (TASR) - Život talentovaného básnika a autora textov mnohých slovenských hitov Jozefa Urbana vyhasol na ceste medzi Zvolenom a Detvou, na ktorej šoférujúc svoje auto, sa čelne zrazil s poľským kamiónom. V nedeľu 28. apríla uplynie od tragickej autonehody, pri ktorej zomrel vtedy ešte ani nie 35-ročný básnik, 20 rokov.

Básnik, textár, redaktor a publicista Jozef Urban žil síce krátko, ale o to intenzívnejšie. Písal tak ako žil a v jeho básňach zaznieva surovosť zmiešaná s nežnosťou, ale aj s iróniou a sarkazmom. Známy bohém počas svojho bratislavského pôsobenia len výnimočne absentoval v kaviarňach U Michala, U Wolkra, v krčmách Vagón a U Zbrojnoša, alebo vo vinárni Veľkí františkáni.

Krátko pred svojou smrťou dokončil text titulnej piesne k filmu Fontána pre Zuzanu 3. Pieseň "Voda, čo ma drží nad vodou" v podaní Joža Ráža sa zakrátko stala veľkým hitom. Ani nie dva mesiace od tragickej Urbanovej nehody nabúralo auto do motorky, ktorú riadil práve líder Elánu Jožo Ráž. Ten po nehode upadol do kómy a následne absolvoval náročnú operáciu a dlhé liečenie vážneho zranenia hlavy.

Urbanov textársky talent využili okrem Vaša Patejdla aj ďalší interpreti, hudobníci či hudobné skupiny. Písal texty pre Janka Lehotského, Marcelu Laiferovú, Miroslava Žbirku, Petra Lipu, Marcela Palondera, Beátu Dubasovú, alebo aj skupinu Money Factor. Vytvoril tiež libreto pôvodného slovenského muzikálu Kráľ Dávid.

Aj napriek tomu bol Jozef Urban predovšetkým básnik, ktorý zanechal hlbokú stopu v slovenskej literatúre. Počas vskutku krátkeho tvorivého života napísal štyri básnické zbierky, knihu esejí a publikáciu pre deti. Svojim knižným debutom Malý zúrivý Robinson z roku 1985 vstúpil razantným spôsobom do slovenského literárneho života. "Jožo Urban sa zjavil v 80. rokoch ako kométa z Východu. Všade, v literárnych súťažiach, v prílohách mladých autorov, zažiaril. O básnickú šticu prečnieval hlavy svojich rovesníkov," povedal o začínajúcom autorovi básnik, textár a spisovateľ Daniel Hevier.

Jozef Urban sa narodil 29. novembra 1964 v Košiciach v rodine železničiara. Po maturite na košickom gymnáziu v roku 1983 začal študovať na Vysokej škole ekonomickej (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave, odbor ekonomika zahraničného obchodu. Po absolvovaní školy pracoval v rokoch 1988-1989 ako redaktor Literárneho týždenníka. Potom prešiel do redakcie časopisu pre literárnych debutantov Dotyky, v ktorom v roku 1990 pôsobil aj ako šéfredaktor. V rokoch 1991-1992 bol redaktorom časopisu Mladé rozlety. Riaditeľom Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana bol v rokoch 1993-1994.

V roku 1994 opustil Bratislavu, presťahoval do Zvolena, až do roku 1997 bol v slobodnom povolaní. Na redaktorské miesto Literárneho týždenníka sa vrátil v roku 1997.

Knižne debutoval ako 20-ročný vysokoškolák zbierkou Malý zúrivý Robinson (1985), ktorá sa stala symbolom vtedajšieho opozičného postoja najmladšej generácie. Pozornosť upútal predovšetkým svojou úprimnou básnickou výpoveďou, živelným jazykom mladej generácie, ale aj intelektuálno-pesimistickým videním sveta. Prihlásil sa k odkazu amerických beatnikov a stal sa výrazne znejúcim hlasom nastupujúcej tzv. rockovej generácie básnikov. Za zbierku získal Cenu Ivana Krasku.

Rozporuplnosť sveta a spoločnosti ešte intenzívnejšie vyjadril v nasledujúcej zbierke Hluchonemá hudba (1989). Skeptický pohľad na svet a spoločnosť pretavil aj do básní s "rockovým" nádychom v zbierkach Kniha polomŕtvych (1992) a Snežienky & biblie (1996).

Pre začínajúcich básnikov napísal teoreticko-esejistické knihu Utrpenie mladého poeta (1999). Za knihu získal v tom istom roku Cenu VÚB za esejistické dielo. Deťom venoval knižku Dobrodružstvá vranky Danky (1995). V roku 1990 napísal aj rozhlasovú hru Poznáme svojich ľudí.

Posmrtne v roku 2001 vyšli knižne Urbanove prvotiny pod názvom Dnes nie je Mikuláša. Prierez tvorbou básnika a textára Jozefa Urbana od sonetových vencov cez básne až po piesňové texty vyšiel knižne v roku 2016 pod názvom Život je frajer, ale ja som väčší.

Básnik a textár Jozef Urban tragicky zahynul 28. apríla 1999 pri autonehode medzi Zvolenom a Detvou.

V roku 2019 dokončili film o intenzívnom osobnom a tvorivom živote Jozefa Urbana. Film s názvom Voda, čo ma drží nad vodou režíroval český režisér Tomáš Magnusek a spolu s ním sa pod scenár podpísal Ondrej Kalamár. Snímka mapuje obdobie od nástupu excentrického básnika na slovenskú literárnu scénu. Zaznamenáva posledných sedem rokov básnikovho búrlivého života - jeho lásky, nádeje, sklamania, pády a vzostupy, ale aj boj s vnútornými démonmi.

Priateľ Jozef Urbana a autor scenára Ondrej Kalamár o básnikovi povedal: "Poznal som Joža ako človeka, ktorý vyslovene neznášal klamstvo, pretvárku a faloš. On bol úprimný niekedy až do takej miery, že to bolo neznesiteľné. Napriek tomu, že bol určitým spôsobom kontroverzný, ako človek bol neskutočne rovný, ktorý by sa nedokázal zapredať."