Quantcast
< sekcia Magazín

Pred 200 rokmi sa narodil Peter Michal Bohúň, maliar národovcov

Na snímke zľava diela Petra Michala Bohúňa - Podobizeň Donátha Várady-Szakmáryho, Jána Rombauera - Podobizeň dámy v modrých šatách a Imricha Emanuela Rotha - Dievča s vázou na výstave XIX. – Umenie 19. storočia na východnom Slovensku vo Východoslovenskej galérii v Košiciach 22. februára 2018. Foto: TASR - František Iván

Bohúňova tvorba bola úzko spätá tiež s národným obrodením.

Veličná/Bratislava 29. septembra (TASR) - Autorom známeho portrétu Jána Francisciho-Rimavského ako kapitána slovenských dobrovoľníkov bol Peter Michal Bohúň, ktorý patril k umelcom aktívne pôsobiacim v slovenskom národnom hnutí v 19. storočí. Francisciho, jedného z popredných národných dejateľov, zobrazil aj na ďalšom známom obraze ako liptovského župana.

Okrem portrétovania slovenských národovcov ako Michala Miloslava Hodžu, Augusta Horislava Krčméryho či Jakuba Grajchmana, tvoril Peter Michal Bohúň aj diela zachytávajúce prostého dedinského človeka, alebo obrazy s náboženskou tematikou. Od jeho narodenia uplynie vo štvrtok 29. septembra 200 rokov.

Peter Michal Bohúň sa narodil 29. septembra 1822 v oravskej dedine Veličná v rodine evanjelického farára. Ten si knihy kupoval aj od nevidiaceho a dnes už legendárneho kolportéra Mateja Hrebendu, ktorý sa neskôr tiež stal predlohou maliara Petra Michala Bohúňa.

Po štúdiách na gymnáziu v Gemerskej Hôrke a lýceách v Levoči a Kežmarku odišiel v roku 1843 na pražskú Akadémiu výtvarných umení (AVU), kde bol jeho hlavým pedagógom maliar Christian Ruben. Po smrti otca, ktorý financoval jeho štúdia, mohol akadémiu absolvovať vďaka finančnej pomoci oravského zemana Michala Kubínyiho, slovenského národnobuditeľského spolku Tatrín a kníhkupca a kultúrneho pracovníka Gašpara Fejérpataky – Belopotockého.

V diele Petra Michala Bohúňa zohrala popri pražskej akadémii dôležitú úlohu aj domáca výtvarná tvorba, najmä spišská portrétna škola. Išlo predovšetkým o portrétne dielo Jozefa Caucika, vedúcej osobnosti spišského maliarstva prvej polovice 19. storočia. Ovplyvňovalo ho aj biedermeierovské či romantické umelecké hnutie.

Na snímke portrét evanjelického farára od Petra Michala Bohúňa zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, 11. júla 2019.
Foto: EASYFOTO TASR - Branislav Caban


Bohúňova tvorba bola úzko spätá tiež s národným obrodením. Zúčastnil sa na mnohých významných osvetových a politických akciách slovenských vlastencov, napríklad na proklamovaní Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši (1848), alebo memorandovom zhromaždení v Martine (1861). Za záslužné národnobuditeľské práce sú považované jeho dve série štúdií slovenských ľudových krojov z rokov 1846 - 1847 a 1848 - 1850.

Portrétoval mnohé vtedajšie osobnosti, vrátane vodcov slovenského národa počas revolučného hnutia v rokoch 1848 - 1849. Ikonickým je Bohúňov portrét Jána Francisciho-Rimavského v uniforme kapitána slovenských dobrovoľníkov.

Venoval sa aj tvorbe oltárnych obrazov a čiastočne aj krajinomaľbe. Pre tisícročné cyrilo-metodské jubileum namaľoval zástavy s postavami krojovaných Slovákov.

K vrcholom jeho tvorby patrí temperová skica Slovenské ľudové zhromaždenie (1848) s postavami ľudí v krojoch z celého Slovenska, ktorou sa zapísal medzi priekopníkov slovenského historického maliarstva.

Peter Michal Bohúň, klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia, zomrel 20. mája 1879 v dnešnom poľskom meste Bielsko-Biała, kde je aj na miestnom evanjelickom cintoríne pochovaný.

V Liptovskom Mikuláši, kde s rodinou určitý čas žil a pôsobil ako učiteľ na dievčenskej škole, sa nachádza Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, ktorá vznikla v roku 1955.