Quantcast
< sekcia Magazín

Pred 215 rokmi sa narodil krstný otec modernej optiky Petzval

V roku 1807 sa narodil v Spišskej Belej matematik, fyzik, univerzitný profesor, priekopník geometrickej optiky a modernej fotografie JOZEF MAXIMILIÁN PETZVAL, vynálezca a konštruktér anastigmatického achromatického dvojitého objektívu, vynálezca ďalekohľadu a zdokonaliteľ mikroskopu. Foto: TASR/Svätopluk Písecký

Maximilián Petzval skonštruoval ako prvý asférický objektív, objektív s veľkou svetelnosťou pre kinematografické premietanie, v roku 1857 si dal patentovať krajinársky objektív, tzv. ortoskop.

Spišská Belá/Bratislava 6. januára (TASR) - Patrí medzi najvýznamnejšie vedecké osobnosti 19. storočia - ako prvý exaktne vypočítal konštrukciu fotografického portrétového a krajinárskeho objektívu. Objavil zákony, ktorými sa riadi optika dodnes. Reč je o slovenskom fyzikovi, matematikovi a vynálezcovi Jozefovi Maximiliánovi Petzvalovi, od narodenia ktorého uplynie vo štvrtok 6. januára 215 rokov.

Jozef Maximilián Petzval sa narodil 6. januára 1807 v Spišskej Belej v rodine učiteľa moravského pôvodu. V roku 1815 sa rodina presťahovala zo Spišskej Belej do Kežmarku a o niekoľko rokov neskôr do Levoče.

Technické a umelecké nadanie nebolo rodine Petzvalovcov cudzie. Otec Ján Fridrich bol učiteľom a organistom, orgány a ďalšie hudobné nástroje však dokázal aj opravovať. V Levoči pôsobil vo funkcii mestského geometra a je známe, že vynašiel originálnu konštrukciu bicích hodín a písací stroj. Dvaja z jeho synov - Jozef Maximilián a o dva roky mladší Oto Baltazár, sa stali univerzitnými profesormi matematiky, u dcér sa zase prejavil hudobný talent.

Maximilián Petzval navštevoval ľudovú školu v rodnom meste a v Kežmarku, do nižšieho gymnázia chodil v Podolínci a vyššieho v Levoči. V rokoch 1823-1825 študoval na Kráľovskej akadémii v Košiciach a v rokoch 1825–1826 pôsobil ako vychovávateľ u grófa Almášiho v Ždani pri Košiciach. V rokoch 1826-1828 študoval na Institutum geometricum v Budapešti a v roku 1828 sa zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky.

V roku 1832 sa po získaní doktorandského titulu stal suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite. Postupne pôsobil v Pešti ako inžinier, profesor matematiky na peštianskej univerzite a v roku 1837 bol menovaný za riadneho profesora vyššej matematiky. Na Viedenskej univerzite prednášal od roku 1837, a to takmer 40 rokov.

Medzi najvýznamnejšie vynálezy tohto rodáka zo Spišskej Belej patrí portrétový objektív, ktorý znamenal skutočný prevrat vo vývoji fotografickej optiky. V roku 1840 náročnými výpočtami rozlúštil tajomstvo fotografického svetla a vyvinul nový objektív so 16-krát silnejším svetlom. Vďaka tomu mohli byť snímky hotové do minúty, pričom predtým to trvalo v závislosti od časti dňa a počasia päť až 30 minút.

Maximilián Petzval skonštruoval ako prvý asférický objektív, objektív s veľkou svetelnosťou pre kinematografické premietanie, v roku 1857 si dal patentovať krajinársky objektív, tzv. ortoskop, s použitím zrkadlovej Petzvalovej lampy zostrojil aj projektor. Okrem objektívov prepočítal a prepracoval aj optiku ďalekohľadov z čias Galilea Galileiho.

Na snímke cestovný fotografický prístroj výrobcu z Londýna vystavený v Múzeu Jozefa Maximiliána Petzvala v jeho rodnom dome v Spišskej Belej 1. augusta 2016.
Foto: TASR - Oliver Ondráš


Zaoberal sa tiež optikou mikroskopov, ďalej vypracoval projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji, skonštruoval dvojoký ďalekohľad a prenosný reflektor s priemerom 1,3 metra na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra.

Najznámejším dielom Maximiliána Petzvala je Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom (1847), v ktorom zhrnul vtedajšie poznatky o integrácii lineárnych diferenciálnych rovníc. Desať rokov po jeho smrti sa našli časti rukopisov Teória systémov tónových osnov, Teória oporných čiar a Petzvalove sedemmiestne logaritmy.

Po odchode do dôchodku v roku 1877 žil Petzval vo Viedni v ústraní v budove opusteného kláštora na Kahlenbergu, ktorú si prenajal. Ešte pred tým, v roku 1859 sa neznámi zlodeji vlámali do jeho sídla a zničili rukopisy, výsledky jeho mnohoročných optických výskumov, ktoré už nikdy nedal dohromady.

Maximilián Petzval zomrel vo Viedni 17. septembra 1891. Pochovaný je na tamojšom Centrálnom cintoríne v blízkosti Mozarta a Beethovena.

Svojim dielom patrí medzi osobnosti, ktoré sa zapísali do svetových dejín vedy a techniky. Ako tvorca nového spôsobu výroby fotografických objektívov sa už počas života dočkal Maximilián Petzval mnohých pôct zo strany viacerých vedeckých spoločností. Jeho pamiatku pripomínajú nielen pamätné tabule, pomníky či ulice vo viacerých mestách, pomenovaný je podľa neho aj jeden z kráterov Mesiaca a planétka objavená v roku 1980 českým astronómom Antonínom Mrkosom. Pamätníky jeho mena však nachádzame v každom fotografickom prístroji, lebo časť z jeho diela je skrytá aj v dnes najmodernejšom - digitálnom fotoaparáte.