Bratislava 30. marca (TASR) - Život katolíckeho kňaza, ale aj amatérskeho historika Ľudovíta Stáreka je výrazne spojený s Trenčínom, kde sa okrem iného zaslúžil aj o znovuobjavenie vzácneho rímskeho nápisu na hradnej skale. Od jeho narodenia uplynie vo štvrtok 30. marca 220 rokov.

Ľudovít Stárek sa narodil 30. marca 1803 v Bratislave. V Trenčíne sa prvýkrát objavil ako študent nižšieho piaristického gymnázia. V štúdiu pokračoval neskôr v Nitre, kde ho po absolvovaní teológie vysvätili aj za kňaza. Po krátkom pôsobení v Nitre sa presunul do Žiliny, kde bol kaplánom, riaditeľom biskupského sirotinca a aj titulárnym opátom. Venoval sa tiež histórii - v Žiline usporiadal mestský archív a spracoval prvé systematické dejiny mesta.

Do Trenčína sa vrátil v roku 1845, keď nastúpil na uvoľnené miesto po kňazovi a prepoštovi Štefanovi Vaďonovi. Od roku 1855 bol riaditeľom gymnázia a neskôr titulárny opát. Nezabudol však ani na svoju veľkú vášeň - históriu. Usporiadal najstaršiu časť dejín mesta, spísal zoznam najstarších a najdôležitejších listín, propagoval kult trenčianskych pustovníkov sv. Andreja Svorada a Benedikta a zaslúžil sa aj o zrekonštruovanie niektorých objektov v meste. Stál tiež pri vzniku župného špitála či zalesnenia dovtedy holých kopcov v okolí Trenčianskeho hradu.

S jeho menom sa však najčastejšie spája znovuobjavenie rímskeho nápisu na hradnej skale pod Trenčianskym hradom. Nápis pochádza z roku 179 nášho letopočtu a patrí k vzácnym písomným zmienkam, ktoré potvrdzujú pobyt Rimanov v strednej Európe. Nápis spomína osadu Laugaricio, ktorou sa pravdepodobne myslí osada na území dnešného Trenčína alebo v jeho okolí a odkazuje na víťazstva Rimanov nad germánskymi Kvádmi.

Rímsky nápis ako prvý spomenul uhorský dejepisec Istvánffy v 16. storočí. Zmienil sa o ňom aj významný učenec Matej Bel. Nápis sa však odvtedy vytratil z povedomia historikov a zarástol hustým porastom stromov.

Nápis znovuobjavil v roku 1852 práve Ľudovít Stárek potom, ako stromy pri hradnej skale vyvrátila silná búrka. Dovtedajšie znalosti o nápise boli značne sporné, a preto Stárek nápis prepísal, "svojsky" interpretoval a svoje domnienky poslal uznávanému nemeckému odborníkovi na rímske nápisy Theodorovi Mommsenovi. Ten ho na základe Stárekovho prepisu a interpretácie označil za falzifikát.

Pravosť nápisu sa potvrdila až oveľa neskôr, keď sa vďaka maďarským historikom dostal k Mommsenovi autentický odtlačok trenčianskeho nápisu. Na základe tohto skutočného znenia nápisu ho napokon uznal a označil za významnú antickú zmienku. K potvrdeniu pravosti nápisu prispel aj objav iného rímskeho nápisu v alžírskom meste Zána, v ktorom sa spomína aj Laugaricio.

Ľudovít Stárek, ktorého život a dielo pripomínajú v Trenčíne dve pamätné tabule a ulica nesúca jeho meno, zomrel 22. marca 1863 v Trenčíne.