Komárno/Bratislava 28. júna (TASR) – Písal sa rok 1763 a vtedajším vynoveným barokovým Komárnom so zhruba 11.000 obyvateľmi, ktoré malo titul a práva uhorského slobodného kráľovského mesta, otriaslo doteraz najničivejšie zemetrasenie na území súčasného Slovenska.

Zrútili sa stovky budov a domov, veže Kostola sv. Ondreja, ktorého klenbu prerazili padajúce zvony. Na trh spadla strážna veža radnice a pod ruinami zrúcanín zahynulo podľa odhadov 200 až 300 osôb.

V stredu 28. júna uplynie 260 rokov od tohto zemetrasenia s epicentrom v obci Kameničná.

Podľa najnovších výskumov maďarských seizmológov publikovaných v roku 2021 malo zemetrasenie v Komárne magnitúdo 6,3. "Starší údaj bolo magnitúdo 5,8. Najnovší výskum škôd po zemetrasení z dobových dokumentov, ktoré sú uložené v Maďarskom národnom archíve v Budapešti, navýšil magnitúdo tohto zemetrasenia o 0,5," povedal pre TASR samostatný vedecký pracovník Róbert Kysel z Geofyzikálneho odboru Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV).

Išlo o jedno z najsilnejších zemetrasení v Európe, ktorému však predchádzali menšie otrasy. V osudný deň došlo k prvému otrasu už v skorých ranných hodinách okolo 5.30 h a o necelých 15 minút prišla najväčšia skaza. Väčšina obyvateľov Komárna a ľudí z blízkeho okolia sa v tom čase zhromaždila na námestí pred radnicou a v Kostole sv. Ondreja.

Zemetrasenie postihlo takmer celé mesto a pocítili ho aj v Budapešti, ale i v Belehrade, Temešvári či Lipsku a iných oblastiach.

"Pokiaľ ide o veľkosť, tak zemetrasenie v Komárne z roku 1763 je doposiaľ najsilnejším zemetrasením na území dnešného Slovenska. Podľa archívnych dokumentov, konkrétne listu predstaviteľov mesta Komárna Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade z 8. augusta 1763, malo Komárno v tom roku spolu 1169 domov. V dôsledku zemetrasenia bolo 279 domov úplne zničených a 353 domov sa čiastočne zrútilo. Ďalších 213 domov potrebovalo nákladné opravy a 219 domov potrebovalo opravy s menšími nákladmi. Spolu bolo teda viac či menej poškodených 91 percent domov v meste," priblížil Kysel.

Podľa neho sa najčastejšie hovorí, že zomrelo 63 ľudí a 102 bolo zranených. "Podľa najnovších štúdií počet obetí sa mohol pohybovať medzi 200 až 300. Číslo 63 je prebraté z katolíckych zdrojov a nezahŕňa počet obetí, ktorých našli pod troskami budov iných cirkví. Bohužiaľ zemetrasenie zasiahlo Komárno vtedy, keď väčšina ľudí bola v kostoloch," vysvetlil pre TASR Kysel.

V rámci Európy bolo pred zemetrasením v Komárne zaznamenané dovtedy najsilnejšie zemetrasenie v portugalskom Lisabone, ktoré dosiahlo magnitúdo 8,7 a krátko po otrasoch mesto zasiahli viac ako desaťmetrové vlny cunami. Odhaduje sa, že na mieste vtedy zahynulo od 70.000 do 100.000 ľudí.

Následne sa vtedajší učenci začali zaujímať o procesy vo vnútrajšku Zeme a o vzniku zemetrasení. Aj komárňanské zemetrasenie povzbudilo vedcov k záujmu o skúmanie zemetrasení a prispelo k zlepšeniu ich dokumentovaní. Avšak prvé seizmické stanice a merania intenzity zemetrasení vznikli až okolo roku 1901.

Medzi prvé zemetrasenia dokumentované na Slovensku patrilo zemetrasenie na strednom Slovensku v 15. storočí, ktoré najviac postihlo Banskú Štiavnicu a prejavilo sa i v Kremnici a na ďalších miestach. Posledné silné zemetrasenie na území Slovenska bolo zaznamenané v roku 1906 v Dobrej Vode.

Podľa SAV bolo v roku 2022 zaznamenaných a interpretovaných 76 zemetrasení s epicentrom na území Slovenska, z ktorých tri boli aj makroseizmicky pozorované.