MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
V nedeľu 4. septembra 1960 sa po prvý raz rozsvietili svetlá elektrických lámp v Zlatej Bani na východnom Slovensku.
Autor TASR
Zlatá Baňa/Bratislava 4. septembra (TASR) – Poslednou elektrifikovanou obcou na Slovensku i v celom Československu bola Zlatá Baňa neďaleko Prešova. Československo sa tak stalo iba piatym štátom na svete s dokončenou elektrifikáciou celého územia. Od tejto udalosti uplynie v piatok 4. septembra 60 rokov.
V nedeľu 4. septembra 1960 sa po prvý raz rozsvietili svetlá elektrických lámp aj v Zlatej Bani na východnom Slovensku. A hoci elektrický prúd ešte chýbal v mnohých malých osadách i samotách bola že to v tento deň, v tejto neveľkej obci ležiacej v severovýchodnej časti Slanských vrchov sláva. Na dobovom letáku sa možno okrem iného dočítať, že v rámci celoštátnych osláv sa v prešovskom Parku kultúry a oddychu (PKO) uskutočnil predpoludním manifestačný aktív energetikov s pracujúcimi Východoslovenského kraja, popoludní sa konala v Zlatej Bani manifestácia pracujúcich spojená so zapojením obce na elektrickú sieť a večer bola na programe ľudová veselica.
Pocta spustiť prúd sa dostala obvodnému majstrovi Okresnej správy Energetických rozvodných závodov v Prešove Štefanovi Diheneščikovi, ktorý na pokyn československého ministra palív a energetiky Oldřicha Černíka zapojil stýkače v rozvodnej skrini transformátora. Ako prvý elektrický stroj začal v Zlatej Bani pracovať zvárací agregát.
Viac ako sedem desaťročí pred tým - 9. decembra 1887 inštaloval a spustil banský inžinier a vynálezca Bohuslav Križko v Kremnici, ako prvom meste v Uhorsku verejné osvetlenie. V Bratislave sa tak stalo v roku 1889 - križovatku Továrenskej ulice a železničnej vlečky (dnešný Dostojevského rad) osvetľovala lampa na oceľovom stožiari.
Do vzniku samostatného Československa v roku 1918 malo prístup k elektrine 34 percent obyvateľov Česka. Na Slovensku sa podarilo elektrifikovať 75 miest a väčších obcí, čo predstavovalo 2,2 percenta celkového počtu sídiel, v ktorých žilo 14 percent obyvateľov.
Mimoriadne dôležitú úlohu pri ďalšom rozvoji elektrifikácie zohral 22. júna 1919 prijatý "Zákon o štátnej podpore pri začatí sústavnej elektrizácie v štáte Československom". Do roku 1928 sa vyčlenilo na tieto účely zo štátneho rozpočtu 75 miliónov korún.
V rokoch 1920 až 1929 vzniklo na Slovensku päť elektrifikačných podnikov s regionálnym pôsobením pre západný, severozápadný, stredný, južný a východný región Slovenska so sídlom v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici, Komárne a v Košiciach.
Elektrifikáciu však komplikovala pomalá výstavba siete vysokého napätia a v prípade domácností aj ceny elektriny, pričom vznikli veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi. Neskôr sa stala brzdou rozvoja svetová hospodárska kríza a tak sa nepodarilo splniť pôvodné predstavy – ukončiť elektrifikáciu v Česku v roku 1935 a na Slovensku o desať rokov neskôr v roku 1945.
Aj okupácia a druhá svetová vojna elektrifikáciu výrazne spomalili – zatiaľ čo v tomto období sa pripojilo niečo viac ako tristo obcí, v predvojnovom období to bolo ročne takmer šesťsto.
Po druhej svetovej vojne sa však elektrifikácia rozbehla opäť naplno, keď v rokoch 1946 až 1960 doviedli energetici elektrický prúd iba na východnom Slovensku do viac ako 900 obcí.
V nedeľu 4. septembra 1960 sa po prvý raz rozsvietili svetlá elektrických lámp aj v Zlatej Bani na východnom Slovensku. A hoci elektrický prúd ešte chýbal v mnohých malých osadách i samotách bola že to v tento deň, v tejto neveľkej obci ležiacej v severovýchodnej časti Slanských vrchov sláva. Na dobovom letáku sa možno okrem iného dočítať, že v rámci celoštátnych osláv sa v prešovskom Parku kultúry a oddychu (PKO) uskutočnil predpoludním manifestačný aktív energetikov s pracujúcimi Východoslovenského kraja, popoludní sa konala v Zlatej Bani manifestácia pracujúcich spojená so zapojením obce na elektrickú sieť a večer bola na programe ľudová veselica.
Pocta spustiť prúd sa dostala obvodnému majstrovi Okresnej správy Energetických rozvodných závodov v Prešove Štefanovi Diheneščikovi, ktorý na pokyn československého ministra palív a energetiky Oldřicha Černíka zapojil stýkače v rozvodnej skrini transformátora. Ako prvý elektrický stroj začal v Zlatej Bani pracovať zvárací agregát.
Viac ako sedem desaťročí pred tým - 9. decembra 1887 inštaloval a spustil banský inžinier a vynálezca Bohuslav Križko v Kremnici, ako prvom meste v Uhorsku verejné osvetlenie. V Bratislave sa tak stalo v roku 1889 - križovatku Továrenskej ulice a železničnej vlečky (dnešný Dostojevského rad) osvetľovala lampa na oceľovom stožiari.
Do vzniku samostatného Československa v roku 1918 malo prístup k elektrine 34 percent obyvateľov Česka. Na Slovensku sa podarilo elektrifikovať 75 miest a väčších obcí, čo predstavovalo 2,2 percenta celkového počtu sídiel, v ktorých žilo 14 percent obyvateľov.
Mimoriadne dôležitú úlohu pri ďalšom rozvoji elektrifikácie zohral 22. júna 1919 prijatý "Zákon o štátnej podpore pri začatí sústavnej elektrizácie v štáte Československom". Do roku 1928 sa vyčlenilo na tieto účely zo štátneho rozpočtu 75 miliónov korún.
V rokoch 1920 až 1929 vzniklo na Slovensku päť elektrifikačných podnikov s regionálnym pôsobením pre západný, severozápadný, stredný, južný a východný región Slovenska so sídlom v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici, Komárne a v Košiciach.
Elektrifikáciu však komplikovala pomalá výstavba siete vysokého napätia a v prípade domácností aj ceny elektriny, pričom vznikli veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi. Neskôr sa stala brzdou rozvoja svetová hospodárska kríza a tak sa nepodarilo splniť pôvodné predstavy – ukončiť elektrifikáciu v Česku v roku 1935 a na Slovensku o desať rokov neskôr v roku 1945.
Aj okupácia a druhá svetová vojna elektrifikáciu výrazne spomalili – zatiaľ čo v tomto období sa pripojilo niečo viac ako tristo obcí, v predvojnovom období to bolo ročne takmer šesťsto.
Po druhej svetovej vojne sa však elektrifikácia rozbehla opäť naplno, keď v rokoch 1946 až 1960 doviedli energetici elektrický prúd iba na východnom Slovensku do viac ako 900 obcí.
