Quantcast
< sekcia Magazín

Pred 70 rokmi sa narodil T. Huszár, legenda dokumentárnej fotografii

Tibor Huszár, archívna snímka. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Legendárny fotograf neprehliadnuteľný svojou tvorbou si slobodne vyberal témy a slobodne tvoril pozoruhodné fotografické publikácie. Viac ako 15 rokov sa fotograficky venoval rómskemu etniku.

Reca/Bratislava 16. júna (TASR/Teraz.sk) - Fotil obyvateľov rómskych osád, New Yorku či Paríža. Známe sú jeho fotografie Milana Lasicu, Júliusa Satinského, Rudolfa Slobodu, Miroslava Válka, Dominika Tatarku či Kolomana Sokola. Od narodenia Tibora Huszára, jednej z najvýraznejších postáv slovenskej dokumentárnej i umeleckej fotografie, uplynie vo štvrtok 16. júna 70 rokov.

Tibor Huszár sa narodil 16. júna 1952 v obci Reca. V rokoch 1976 – 1983 študoval na Katedre umeleckej fotografie na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe pod vedením profesora Jána Šmoka. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa zdokonaľoval v anglickom jazyku na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Následne pracoval na newyorskej umeleckej škole (School of Visual Arts) ako asistent režiséra Vojtěcha Jasného.

V roku 2005 získal doktorát na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a o rok neskôr na tejto škole obhájil aj docentúru. Ako pedagóg pôsobil na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a predmet dokumentárna fotografia vyučoval tiež na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Legendárny fotograf neprehliadnuteľný svojou tvorbou si slobodne vyberal témy a slobodne tvoril pozoruhodné fotografické publikácie. Viac ako 15 rokov sa fotograficky venoval rómskemu etniku. V polovici 80. rokov 20. storočia dokumentoval aj divadelné predstavenia. Objektívom svojho fotoaparátu zachytil vzbury v slovenských väzniciach v Leopoldove, Ilave, v Novej Dubnici a v roku 1990 zdokumentoval cesty prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václava Havla. Podieľal sa tiež na reklamných a politických kampaniach a audiovizuálnych projektoch.

Slovenský fotograf svetového formátu Tibor Huszár pózuje 7. novembra 2006 pred svojimi fotografiami vystavenými v piešťanskej galérii Fontána, kde otvoril v rámci podujatia Slávnosti fotografie Piešťany 2006 svoju výstavu Favelas e carnaval Brazília 2006.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Počas svojho tvorivého života vydal obsiahle publikácie Gotické a románske fresky Gemera (1979), Riport o nežnej revolúcii (1993), Cigáni (1993, 2008), Koloman Sokol (1998), New York – mesto tolerancie (2000), Na krídlach večnosti (2006), Letokruhy večnosti (2007), Retrospektíva (2007), alebo Réte-Reca (2008).

V roku 1983 získal Zlatú plaketu na Medzinárodnom trienále divadelnej fotografie vo vtedajšej Juhoslávii. O rok neskôr dostal Cenu Fondu výtvarných umelcov v Bratislave. Ocenenie Najkrajšia kniha roka za publikáciu Koloman Sokol mu udelili v roku 1999. V roku 2001 si prevzal Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za knihu New York – mesto tolerancie, ktorá sa zároveň stala Najkrajšou knihou roka 2001.

Pamätnú plaketu Kolomana Sokola mu udelilo mesto Liptovský Mikuláš v roku 2002. V roku 2007 sa stal Fotografom roka vďaka publikáciám Retrospektíva, Na krídlach večnosti a Letokruhy večnosti. Európsku kultúrnu cenu Trebbia za podporu umenia, tvorivú činnosť a prínos k dialógu kultúr si Tibor Huszár prevzal v Prahe v roku 2011.

Osobnosť a tvorbu fotografa približuje aj dokumentárny film Tibor Huszár - Návrat späť (2012).

Tibor Huszár zomrel 11. septembra 2013 v Modre vo veku 61 rokov.