Quantcast
< sekcia Magazín

Pred 70 rokmi sa začal monsterproces, po ktorom popravili 11 ľudí

Na snímke z roku 1946 Vladimír Clementis. Foto: TASR

Na základe vykonštruovaných obvinení a vynútených priznaní vyniesol 27. novembra 1952 súd 11 rozsudkov smrti a tri doživotné tresty.

Praha/Bratislava 20. novembra (TASR) - Na lavicu obžalovaných sa pred Štátnym súdom v Prahe posadilo 14 vysokopostavených komunistických a štátnych funkcionárov zaradených do tzv. protištátneho sprisahaneckého centra, na čele ktorého mal stáť Rudolf Slánsky. Medzi obžalovanými boli aj Slováci Vladimír Clementis a Eugen Löbl.

V nedeľu 20. novembra uplynie 70 rokov odvtedy, ako sa začal vykonštruovaný súdny proces - monsterproces, v ktorom hlavný žalobca Josef Urválek požadoval pre 11 z nich vrátane Clementisa trest smrti, pre troch doživotie.

Proces s bývalými vysokými funkcionármi Komunistickej strany Československa (KSČ), napríklad Slánsky bol v rokoch 1945 - 1951 generálny tajomník Ústredného výboru (ÚV) KSČ, alebo Clementis člen ÚV KSČ a štátny tajomník ministerstva zahraničia, sa začal 20. novembra 1952. Josef Urválek im kládol za vinu rozvracanie republiky, vlastizradu, hospodárske sabotáže, špionáž pre cudzie mocnosti, zámer zvrhnúť vedenie štátu. Bývalých vysokopostavených funkcionárov obvinili aj z nepriateľského postoja voči Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) či z intelektuálneho pomeru ku komunistickej strane.

Celá koncepcia procesu vychádzala z potrieb sovietskej zahraničnej politiky. Odvíjala sa od teórie generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Josifa Stalina o zostrovaní triedneho boja, ktorá sa transformovala do tézy o prenikaní nepriateľov do vedenia komunistických strán. Prípravu tohto, ale aj iných politických procesov mali na starosti členovia Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a sovietski poradcovia Vladimír Bojarský a Alexej Besčasnov.

Na základe vykonštruovaných obvinení a vynútených priznaní vyniesol 27. novembra 1952 súd 11 rozsudkov smrti a tri doživotné tresty. Trest smrti dostali Rudolf Slánský, Bedřich Geminder, Ludvík Frejka, Josef Frank, Vladimír Clementis, Bedřich Reicin, Rudolf Margolius, Otto Fischl, Otto Šling, Karel Šváb a André Simone. Na doživotné tresty súd odsúdil Artura Londona, Eugena Löbla a Vavra Hajdů.

Rozsudky smrti boli vykonané 3. decembra 1952 v pražskej väznici na Pankráci a ich popol príslušníci ŠtB rozsypali na poli neďaleko Prahy. V roku 1963 všetkých občiansky a politicky rehabilitovali.

Vtedajší prokurátori sa neskôr bránili tým, že obžalovaní sa ku skutkom priznali. Boli to však priznania vynútené mučením. Vyšetrovaní museli napríklad desiatky hodín stáť čelom k stene alebo neustále pochodovať. Nedovolili im spať alebo ich často budili. Dochádzalo k fyzickým atakom a tiež k fingovaným popravám, kde obeti nahovorili, že má poslednú hodinu života. Obvinení sa museli svoje "priznania" učiť naspamäť, text niekoľkokrát opakovať, bifľovať sa otázky a odpovede, ktoré potom odrecitovali pred súdom.

Podobné vykonštruované procesy prebehli aj v iných štátoch, ktoré patril do sféry vplyvu ZSSR. Napríklad v Bulharsku v roku 1949 súdili a popravili bývalého generálneho tajomníka Bulharskej komunistickej strany Trajča Kostova. V Maďarsku sa zase pred súdom ocitli komunistickí funkcionári na čele s exministrom zahraničia Lászlóom Rajkom, ktorého popravili v októbri 1949.



Zdroj: www.upn.gov.sk; Kronika Slovenska 2 - Slovensko v 20. storočí, 1999