Quantcast
< sekcia Magazín

Pred 80 rokmi vojská maršala Rommela dobyli strategický Tobruk

Peter Šumichrast, archívne foto. Foto: TASR

Líška púšte – poľný maršal Erwin Rommel mal otvorenú cestu do Egypta, povedal na margo Rommelovho víťazstva riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa VHÚ Peter Šumichrast.

Tripolis/Bratislava 21. júna (TASR) – Strategicky dôležitá pevnosť Tobruk, prírodná zátoka a prístav na severovýchodnom pobreží Líbye, sa stala symbolom bojov v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny. Potom ako Briti v januári 1941 obsadili Tobruk, museli odolávať útokom zo strany nemecko-talianskych jednotiek. V utorok 21. júna uplynie 80 rokov od kapitulácie britskej a spojeneckej posádky v Tobruku, ktorá patrila medzi významné kapitoly druhej svetovej vojny.

"Vojskám Osi, ktoré na africkom bojisku tvorili Rommelov Afrikakorps a talianske jednotky, padlo do rúk okrem 30.000 spojeneckých vojakov aj množstvo cenného vojenského materiálu, zásob a pohonných hmôt. Náčelník štábu Afrikakorpsu vo svojom hlásení konštatoval, že bez tejto koristi by v nadchádzajúcich mesiacoch nebolo možné náležite zásobovať tankové divízie proviantom a výstrojom. Líška púšte – poľný maršal Erwin Rommel mal otvorenú cestu do Egypta," povedal pre TASR na margo Rommelovho víťazstva riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Tobruk leží vo východnej časti líbyjskej Kyrenaiky a predstavuje jeden z najdôležitejších prístavov na pobreží severnej Afriky medzi Tripolisom a egyptskou Alexandriou. Líbya sa stala v roku 1911 talianskou kolóniou a keď fašistickí Taliani vstúpili v roku 1940 do vojny, išla od prehry k prehre. Vpád do Egypta bol rýchlo odrazený, britské jednotky postúpili do krajiny a 21. januára 1941 dobyli Tobruk.

Po príchode nemeckého Afrikakorpsu pod velením Erwina Rommela do severnej Afriky prešli sily Osi do útoku. Od 11. apríla 1941 bola posádka Tobruku obliehaná. Briti však boli schopní prístav po mori zásobovať a presúvať tam posily.

Jednu z posíl tvoril od 21. októbra 1941 aj 11. československý peší prápor pod velením podplukovníka Karla Klapálka. Prápor o sile takmer 650 osôb podliehal poľskej Samostatnej karpatskej streleckej brigáde a podieľal sa na obrane západného sektoru. Počas spojeneckej operácie Crusader bol Tobruk 10. decembra 1941 vyslobodený z obkľúčenia.

Československá jednotka v ňom zostala do apríla 1942, odkiaľ ju poslali do Egypta a neskôr bola premenená na 200. československý ľahký protilietadlový pluk. V bojoch o Tobruk padlo 14 príslušníkov československého práporu, 26 bolo ťažko a 55 ľahko zranených.

Počas obliehania Tobruku sa nemecká propaganda snažila demoralizovať obkľúčené jednotky a na vojakov vysielala volania: "vylezte, krysy". Posmešný názov však prevzali ako britské, tak aj československé jednotky a sami si začali hovoriť púštne krysy.

Vojská Osi zahájili 26. mája 1942 v severnej Afrike novú ofenzívu a 21. júna 1942 Tobruk kapituloval. Po bitke v El Alameine sa však strategická iniciatíva v severnej Afrike presunula na spojeneckú stranu. Spojenci zahájili nový pochod z Egypta na západ a ešte v novembri Tobruk znovu dobyli. Koncom roku 1942 sa do prístavu vrátila aj československá jednotka, ktorá tentoraz zabezpečovala protilietadlovú obranu.

Ustupujúci Nemci zanechali na stenách vzdorovitý odkaz – "zase sa vrátime". Nakoniec sa tak aj stalo v januári 1943, keď Nemci skutočne Tobrukom znovu prechádzali, ale už ako vojnoví zajatci. Do bojov o Tobruk boli okrem Britov, československých a poľských jednotiek zapojení aj Austrálčania, Slobodní Francúzi či Novozélanďania.

Za zaujímavosť stojí uviesť, že poľný maršal Rommel, ktorý bol po neúspešnom atentáte na Hitlera v júli 1944 donútený spáchať samovraždu, cvičil svoje jednotky Afrikakorpsu na operácie v púštnom teréne aj na slovenských Záhorských viatych pieskoch.







Zdroje: www.vhu.cz