Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Magazín

Pred 80 rokmi vznikla Slovenská akadémia vied a umení

Na archívnej snímke vchod do areálu Slovenskej akadémie vied (SAV) na Dúbravskej ceste v Bratislave Foto: TASR/Michal Svítok

Hlavným iniciátorom vzniku SAVU bol podľa Adama Hudeka jazykovedec Ľudovít Novák, ktorý využil osobné kontakty v ľudáckych štruktúrach.

Bratislava 2. júla (TASR) - Snahy založiť inštitúciu, venujúcu sa rozvoju vedy na území dnešného Slovenska sa objavovali už v 18. storočí, keď v roku 1792 vzniklo Slovenské učené tovarišstvo. Z iniciatívy Ľudovíta Štúra sa v roku 1844 zriadil spolok Tatrín. Archeológ, geológ, historik, botanik a etnograf Andrej Kmeť podal zase v roku 1892 návrh na založenie slovenskej vedeckej spoločnosti typu akadémie.

V období prvej Československej republiky založili v roku 1926 Učenú spoločnosť Šafárikovu (USŠ), ktorej fungovanie ukončilo nariadenie ministerstva vnútra vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) z roku 1939. Ešte v tom istom roku ju nahradila Slovenská učená spoločnosť (SUŠ). Na jej základe bola napokon zriadená Slovenská akadémia vied a umení (SAVU), od vzniku ktorej uplynie dnes (2. júla) 80 rokov.

"Slovenská akadémia vied a umení vznikla 2. júla 1942 odhlasovaním zákona č. 135. Neurčité plány na vznik akadémie ako vrcholnej inštitúcie slovenskej vedy možno datovať do 19. storočia. Reálnejšie predstavy sa objavili v 30. rokoch 20. storočia. Skutočnosť, že sa tak nakoniec stalo po vzniku slovenského štátu nebola náhodná. Zdôvodnenia boli skôr politické a ideologické. Politickí obhajcovia vzniku akadémie z radov ľudákov ju predstavovali ako inštitúciu, ktorá bude dotvárať národnú jednotu Slovákov a zároveň ako niečo, čo musí mať každý civilizovaný, európsky štát," uviedol pre TASR Adam Hudek z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavu pro soudobé dějiny Akademie věd Českej republiky.

Hlavným iniciátorom vzniku SAVU bol podľa Adama Hudeka jazykovedec Ľudovít Novák, ktorý využil osobné kontakty v ľudáckych štruktúrach. Podporovateľmi jeho plánu boli minister školstva a národnej osvety Jozef Sivák, predseda Snemu Slovenskej republiky Martin Sokol, poslanci Emil Boleslav Lukáč a Pavol Čarnogurský, ako aj vplyvný publicista Konštantín Čulen. Formálnym protektorom SAVU sa stal prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso, ktorý sa však podľa historika Hudeka v jej prospech angažoval len minimálne.
Jozef Tiso
Foto: Reprofoto archív TASR

K najväčším odporcom patril predstaviteľ radikálneho pronacistického krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a predseda vlády Vojtech Tuka, ktorého odmietavý postoj podľa Adama Hudeka ovplyvnila osobná antipatia k Novákovi a snaha chrániť výsadné postavenie Matice slovenskej v slovenskej vede.

Prvým predsedom SAVU sa stal chemik a profesor František Valentín. Funkciu generálneho tajomníka zastával profesor Ľudovít Novák. Akadémia sídlila v Bratislave a v rámci nej fungovali ústavy - jazykovedný, historický, zemepisný, literárnovedný či astronomický, ktorý sa nachádzal v budove observatória na Skalnatom plese. Na konci roku 1944 pôsobilo v SAVU 30 pracovníkov, ale jej činnosť bola obmedzená.

"Rozvoj vedy a výskumu bol v SAVU veľmi značne limitovaný. Na Slovensku chýbali vedeckí pracovníci a akadémia neustále zápasila s nedostatkom financií. Navyše od roku 1944 jej aktivity zastavili vojnové udalosti. Vedecká práca v SAVU sa týkala takmer výlučne oblasti humanitných vied. Výskum sa koncentroval hlavne na jazykovedu. Akadémia bola aktívna aj v edičnej, organizačnej a vydavateľskej oblasti, najmä v príprave projektu Slovenskej vlastivedy. Začiatkom roka 1945 boli jej pracovníci evakuovaní z Bratislavy. Vrátili sa v máji, ale to sa už hlásili Povereníctvu pre školstvo obnovenej Československej republiky," uviedol historik Adam Hudek.

Akadémia nebola podľa neho tak výrazne spätá s režimom vojnovej Slovenskej republiky ako Matica slovenská. Slabý záujem zo strany štátu podľa Adama Hudeka spôsobil, že jej pracovníci neboli pod výrazným ideologickým tlakom. "Pracovali tam aj vedci, ktorí mali k ľudáckemu režimu nesúhlasný postoj. SAVU tak po roku 1945 nebolo ľahké obviniť z toho, že bola inštitúciou podporujúcou režim slovenského štátu," skonštatoval historik Hudek.

Na druhej strane však podľa Adama Hudeka mohli v predsedníctve SAVU sedieť len ľudia, ktorí mali dôveru vládnej moci. Väčšina z nich mala kontakty alebo priateľské väzby na funkcionárov HSĽS. Akadémia navyše sídlila v arizovanom nájomnom dome na Štúrovej ulici. Svoju knižnicu si dopĺňala aj z kníh zabavených židovskému obyvateľstvu.
Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Michal Svítok

Napriek tomu sa akadémii podarilo preniesť svoje aktivity aj do povojnových čias. Tomu podľa Hudeka prispeli aj pragmatické záujmy slovenských povojnových politikov. Ako príklad uviedol výrok komunistického poslanca a spisovateľa Fraňa Kráľa, ktorý v novembri 1945 povedal: "Náš národ v nových štátoprávnych pomeroch, ktoré mu umožňujú naplno rozvinúť svoj kultúrny život, túto inštitúciu potrebuje, lebo čakajú na ňu v súčasnosti veľké úlohy."

Na otázku TASR či sa dá SAVU považovať za priamu predchodkyňou súčasnej Slovenskej akadémie vied (SAV) Adam Hudek odpovedal: "Oficiálne nie. Aspoň nie tá z roku 1942. V roku 1946 totiž bola SAVU novým zákonom formálne založená ešte raz, v ´ľudovodemokratickom duchu´, aby zo seba zotrela ľudácky náter. To znamená, že fungovala na základe úplne nových pravidiel, hoci do nej prešiel všetok majetok aj ústavy pôvodnej SAVU. Tie potom v roku 1953 prešli aj do SAV. Tá ale priamo nenadväzovala ani na ľudovodemokratickú SAVU. Jej skutočnou predlohou bola akadémia sovietskeho typu, kde mali hlavnú úlohu hrať prírodne a technické vedy, ktoré v SAVU zastúpené neboli."