Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Magazín

Pred 90 rokmi založili v Báčskom Petrovci Maticu slovenskú

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ) sa stal Janko Bulík a čestným predsedom slovenský pedagóg, komeniológ, cirkevný historik a evanjelický farár Ján Kvačala.

Báčsky Petrovec/Bratislava 14. augusta (TASR) - Píše sa rok 1932, vo vtedajšej Juhoslávii žije približne 150.000 obyvateľov slovenskej a českej národnosti. Veľká väčšina z nich sú Slováci z Vojvodiny. Ich národnostné zmýšľanie je veľmi silné a na nádvorí Slovenského gymnázia v čisto slovenskej obci Báčsky Petrovec zakladajú Maticu slovenskú v Juhoslávii. Od jej založenia na Slovenských národných slávnostiach uplynie v nedeľu 14. augusta 90 rokov. Slávnosti trvali do 15. augusta.

Prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ) sa stal Janko Bulík a čestným predsedom slovenský pedagóg, komeniológ, cirkevný historik a evanjelický farár Ján Kvačala. Bulík vo svojom prejave okrem základného poslania zdôraznil tri strategické ciele MSJ a to edukatívny, integračný a národnostne afirmačný.

"Podľa posledného sčítania aktuálne žije v Srbsku 52.000 obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti. Predpokladáme, že po najbližšom sčítaní, ktoré bude o pár mesiacov, počet bude nižší. Číslo, s ktorým operujeme je 50.000 Slovákov, ktorí žijú najmä vo Vojvodine. Malá časť sa nachádza v Belehrade a v južných častiach. Matica nemá ústredný zoznam členov, každý miestny obvod má svoj, ale číslo, s ktorým operujeme, je 15.000 členov," uviedol pre TASR súčasný predseda Matice slovenskej v Srbsku (MSS) Branislav Kulík.

Aj keď MSJ aktívne pôsobila iba 12 rokov zanechala hlbokú stopu v kultúrnych snahách a živote vojvodinských Slovákov. Týkalo sa to najmä školstva, publicistiky, knižničnej a prednáškovej činnosti. Jej orgán Náš život znamenal aj začiatok organizovaného literárneho života vojvodinských Slovákov.

Obnovenia činnosti sa dočkala v roku 1990, keď sa národné cítenie juhoslovanských Slovákov znovu masovejšie prebudilo a postupne vznikali miestne organizácie MSJ. V roku 1992 došlo aj k obnove Slovenských národných slávností. Po tom, čo sa Srbsko stalo suverénnym a nezávislým štátom, sa v roku 2006 MSJ premenovala na Maticu slovenskú v Srbsku (MSS). Jej činnosť je založená na presvedčení, že v žiadnom prípade by sa kultúry malých národov a ich menšín nemali posúvať do úzadia.

"Čo sa týka folklóru a všeobecne kultúry, tak tá je na vysokej úrovni. Máme bezmála 30 slovenských prostredí. Slovenská evanjelická cirkev tu zohráva kľúčovú úlohu aj z hľadiska priestorov. Kultúra je tu veľmi zachovaná, buď ide o spolok alebo miestny odbor Matice slovenskej, kde sa pestuje folklór, tradičný spev, folklórny tanec, používajú sa tradičné ľudové kroje. Členovia chodia na rôzne vystúpenia, festivaly, či už v Srbsku, alebo v rámci dolnozemskej spolupráce – Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko. Tiež chodia na Slovensko a do sveta, kde treba prezentovať autentickú slovenskú kultúru," uviedol predseda MSS Kulík.

V oblasti slovenského školstva je situácia komplikovanejšia, najmä z dôvodov zákonov, ktoré určujú koľko je potrebných žiakov, aby sa mohla otvoriť trieda v akomkoľvek vyučovacom jazyku. "Teraz už máme škôl menej, je tu päť škôl slovenských, kde sa vyučuje iba v slovenčine a potom zhruba desať škôl, kde sa vyučuje dvojjazyčne – čiže sú slovenské triedy a triedy v inom jazyku," objasnil Kulík.

V rámci zastúpenia v štátnych orgánoch sú miesta, kde Slováci tvoria menšinu alebo väčšinu a majú v lokálnej samospráve zastúpenie a v niektorých majú napríklad aj starostov či primátorov. "Slovenčina je úradný jazyk v celej Vojvodine ako uznaný jazyk z historických dôvodov. Na republikovej úrovni nemáme ani jedného poslanca. Svoju politicko-spoločenskú autonómiu praktikujeme cez národnostnú radu Slovenskej národnostnej menšiny, pokým Matica slovenská je združenie občanov, ktorá sa stará o samotný národ – o jeho prežitie, potreby ktoré sú v každom prostredí iné," dodal predseda MSS.

Od založenia MSJ až po dnešnú MSS pôsobilo vo funkcii predsedu dovedna 12 osôb. Čestným predsedom MSJ bol od roku 1938 aj predseda československej vlády Milan Hodža.

Prvý predseda právnik Bulík, rodák z vojvodinskej Kovačici, bol po nemeckej okupácii Juhoslávie v júli 1941 zatknutý. Po výsluchoch vo Viedni a v Prahe ho poslali do nacistického koncentračného tábora Mauthausenu, kde 30. januára 1942 vo veku 45 rokov zahynul.

Pri príležitosti 90. výročia založenia matice a Slovenských národných slávností prebieha vo Vojvodine bohatý kultúrny a spoločenský program, ktorý sa začal začiatkom júna a potrvá až do konca augusta.