< sekcia Magazín

Miro Žbirka: Pri Zlatom slávikovi sa mi naraz stalo prakticky všetko

Miro Žbirka, archívna snímka. Foto: Ingrid Remisova Photography

Prvým slovenským Zlatým slávikom bol za rok 1982 Miro Žbirka.

Bratislava 15. júna (TASR) – Rovných 30 ročníkov trvala populárna anketa interpretov a skupín Zlatý slávik v ére Československa. Prvý ročník za rok 1962 vyhral Waldemar Matuška, posledný československý za rok 1991 Pavol Habera a skupina Team. Prvým slovenským Zlatým slávikom bol za rok 1982 Miro Žbirka. Bol to šok, hlavne v českých médiách, keď v poradí 21. ročník vyhral Žbirka a po 14 rokoch nepretržitého kraľovania zosadil z trónu Karla Gotta.

„Prvýkrát som sa informáciu, že som Zlatý slávik, dozvedel tak zvláštne. Mali sme koncert so skupinou Limit v pražskom kultúrnom dome Eden. Tesne pred koncertom mi telefonoval redaktor Mladého světa Jirka Vejvoda, že chce urobiť so mnou rozhovor. Riešil som to tak, že sa môžeme stretnúť, keď bude čas, teraz sme na turné a iba chvíľu budeme v Prahe. On však stále trval na tom, že to musí byť hneď. Stále ma presviedčal, nakoniec nevydržal a prezradil mi, čo mi nemal povedať, že som Zlatým slávikom. A to ešte nebolo zverejnené. Mňa to, samozrejme, veľmi prekvapilo a nedá sa povedať, že som tomu hneď uveril, mohol to byť aj fór od chlapa na telefóne. A navyše, keď hovorím o fóre, stalo sa to v ten istý večer, keď prišiel do šatne usporiadateľ. Bol nervózny, že už máme začať koncert a pýtal sa, kde je tá Žbirka. Myslel si, že máme speváčku. Nevidel ju a už sa malo začať. Taký zvláštny úvod,“ povedal pre TASR Žbirka, ktorého dnes všetci oslovujú familiárne Meky.

„Potom som si začal na tú myšlienku zvykať, najmä keď som s redaktorom robil rozhovor hneď na druhý deň a on sa so mnou rozprával už tak, že som Zlatý slávik. Takže to je moja prvá spomienka na túto situáciu. Druhá je, keď sa to zverejnilo. Neovládal som to, ako to interpreti so slávikom prežívajú. Zažíval som na vlastnej koži, čo všetko to spôsobilo. Treba si uvedomiť, že my sme boli rocková kapela a nešli sme úplne tým smerom, ako sú slávik či Bratislavská lýra. Zažili sme to a čudovali sa, aký to má dosah. Na lýre sme ako Limit súťažili s pesničkou Biely kvet a ja ako sólista s piesňou Atlantída. A keď sa to spojilo s mojím úspechom na festivale v rakúskom Villachu s anglickou verziou piesne V slepých uličkách, čo u nás v rakúskej televízii mnohí videli, tak to bola podľa mňa vlna, ktorá ma vyniesla na najvyššie pozície. Pre mňa to v tej dobe bolo veľmi vzrušujúce a zvláštne obdobie, keď sa mi naraz stalo prakticky všetko. Nahrával som v Hamburgu, získal Zlatého slávika, bol úspešný na lýre. Keď o tom teraz rozmýšľam, bolo to dosť veľa vecí na rýchle spracovanie v jednej hlave,“ dodal pre TASR večne mladý slovenský Paul McCartney.