< sekcia Magazín

Prieskum: Väčšina tínedžerov nechce za suseda extrémistu ani moslima

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Roman Hanc

Maďarskí tínedžeri akceptujú podľa prieskumu inakosť menej ako Slováci.

Bratislava 28. augusta (TASR) – Väčšine opýtaných tínedžerov by prekážal v susedstve moslim, Róm, ale aj politický extrémista. Menej ako polovici by prekážalo mať za suseda utečenca, nezamestnaného, človeka inej sexuálnej orientácie alebo Žida. Maďarskí tínedžeri akceptujú podľa prieskumu inakosť menej ako Slováci. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý bol realizovaný na vzorke 402 tínedžerov vo veku 15 až 19 rokov počas júna tohto roka. Prieskum finančne podporilo Ministerstvo spravodlivosti SR.

„Predstavte si, že by sa do vášho susedstva nasťahovala osoba, respektíve osoby patriace do nasledujúcich skupín. Prekážali by vám v susedstve alebo nie?“ Túto otázku pokladali pracovníci IVO tínedžerom, ktorí najčastejšie v susedstve odmietli politických extrémistov. Tí prekážajú až trom štvrtinám opýtaných. Podľa prieskumu teda neplatí, že tínedžeri s ostražitým či až nevraživým postojom voči uvedeným skupinám by automaticky pociťovali blízkosť k politickým extrémistom. Podľa IVO dokázal prieskum práve opak, čím pociťovali respondenti väčší dištanc od „inakosti“, tým väčšmi sa dištancovali aj od politického extrémizmu. Tých 25 percent, ktorým extrémisti v susedstve neprekážajú, tvorili zároveň tí, ktorí majú vlažnejší vzťah k demokratickému zriadeniu a popierali znevýhodnené postavenie ľudí inej sexuálnej orientácie.

Sociálny dištanc od Rómov cítilo podľa výsledkov prieskumu 61 percent tínedžerov s tým, že približne rovnaký počet respondentov považuje Rómov za znevýhodnenú skupinu v spoločnosti. „Konštatovanie horšieho postavenia Rómov sa teda kombinuje s vysokým sociálnym dištancom – čiže s vedomím ich odlišnosti, ktorá v očiach tínedžerov komplikuje spolužitie medzi majoritou a Rómami,“ uvádza sa v správe z prieskumu.

Predsudky a negatívne stereotypy sa okrem Rómov dotýkali vo veľkej miere aj moslimskej komunity a utečencov z krajín zasiahnutých vojnou a hladom. Napriek faktu, že sú tieto skupiny v slovenskej spoločnosti ojedinelé, sa stali podľa IVO „strašiakom“ v dôsledku „protimoslimskej a protiutečeneckej politickej propagandy počas migračnej krízy“.

Rozdiel v postoji tínedžerov zaznamenal inštitút pri porovnaní Slovákov a Maďarov. Maďarskí tínedžeri ako súčasť národnostnej menšiny ukázali, paradoxne, menšiu mieru akceptácie voči menšinám než Slováci. Maďari tak deklarovali väčší dištanc od moslimov, utečencov a aj cudzincov z okolitých krajín pracujúcich na Slovensku, ľudí inej farby pleti a taktiež ľudí inej sexuálnej orientácie.

Ďalšou výraznou sociálnou skupinou, na ktorú sa pýtali sociológovia, boli ľudia inej sexuálnej orientácie. Tí by v susedstve prekážali 28 percentám opýtaných tínedžerov, čo je podstatne menej ako percentuálny podiel opýtaných, ktorí považujú ľudí z LGBTI komunity za znevýhodnených v spoločnosti. Menší sociálny dištanc pociťovali od inak sexuálne orientovaných ľudí dievčatá.