Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V roku 2021 je hrdinom kampane estónsky spisovateľ Jaan Kross, označovaný za svedomie estónskeho národa.
Autor TASR
Brusel 23. augusta (TASR) – V pondelok 23. augusta si občania starého kontinentu pripomenú obete totalitných režimov. Európsky deň pamiatky na obete stalinizmu a nacizmu, známy aj ako Medzinárodný deň čiernej stuhy, bol vyhlásený Európskym parlamentom 23. septembra 2008.
Hlavným zmyslom tohto dňa je na jednej strane uctenie si pamiatky obetí totalitných režimov nacizmu a stalinizmu, masového vyhladzovania a deportácií, a na strane druhej posilniť demokraciu, mier a stabilitu v Európe.
Pamiatka obetí nacistických a stalinských represií sa každoročne pripomína 23. augusta, teda v deň, keď bol podpísaný pakt Ribbentrop – Molotov. „Práve v tento deň roku 1939 otvorila dohoda medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom bránu k druhej svetovej vojne a všetkým druhom totalitného násilia od nútenej migrácie cez otrockú prácu a vojnové zločiny až po genocídu, ktorá nemá vo svetových dejinách obdobu – holokaust.
Dvadsiaty tretí august prináša spomienku na milióny tých, ktorí sa stali obeťami totalitných režimov – vrátane väzňov nacistických koncentračných táborov, táborov smrti, sovietskych gulagov a stalinských väzníc," píše sa na stránke Európskej siete Pamäť a Solidarita (ESPS), ktorá v duchu vzájomného porozumenia podporuje dialóg o histórii Európy 20. storočia.
Hoci dohodu podpísali 23. augusta 1939 v Moskve ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov, v skutočnosti ju zosnoval Hitler so Stalinom. Dokument hovoril o vzájomnom nenapadnutí po dobu desiatich rokov, obsahoval dohodu o konzultáciách, nezapojenia sa do zoskupení nepriateľských druhej strane a ochotu riešiť sporné otázky arbitrážou.
Samotný pakt o neútočení nebol zďaleka taký podlý a potupný ako prísne tajný štvorbodový dodatočný protokol, v ktorom si obidve mocnosti rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe. Jeho existenciu Sovietsky zväz desaťročia popieral a oficiálne bola priznaná až v roku 1989, teda v časoch Gorbačovovej prestavby.
Deväť dní po podpísaní paktu Ribbentrop – Molotov napadlo Nemecko 1. septembra 1939 Poľsko. Začala sa druhá svetová vojna, najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva. O necelé tri týždne neskôr – 17. septembra – podnikol Sovietsky zväz inváziu do Poľska. Nasledovalo jeho historicky štvrté delenie a Poľsko ako štát prestal fakticky existovať.
Niektorí historici poukazujú na to, že je pozoruhodné, ako sa na litere dokumentu dohodli dve dovtedy proti sebe nezmieriteľne stojace ideológie. Na jednej strane nacionálny socializmus, ktorý označoval Sovietsky zväz za pevnosť európskeho boľševizmu, a na strane druhej sovietsky komunizmus, ktorý opisoval nacistické Nemecko ako najagresívnejšiu krajinu na svete.
V rámci tohtoročnej medzinárodnej kampane Pamätaj na 23. august, na ktorej sa podieľa aj Ústav pamäti národa (ÚPN), si Európska sieť Pamäť a Solidarita pripomenie príbeh ďalšej osoby, ktorej život poznačil dramatický zápas s totalitnými režimami. V roku 2021 je hrdinom kampane estónsky spisovateľ Jaan Kross (1920–2007), označovaný za „svedomie estónskeho národa".
Počas nacistickej okupácie v roku 1944 strávil Jaan Kross pol roka vo väzení a v rokoch 1946–1952 bol odsúdený na otrockú prácu v sovietskom gulagu. Po návrate do rodného Tallinnu, v roku 1954, sa začal venovať literatúre.
Hlavným zmyslom tohto dňa je na jednej strane uctenie si pamiatky obetí totalitných režimov nacizmu a stalinizmu, masového vyhladzovania a deportácií, a na strane druhej posilniť demokraciu, mier a stabilitu v Európe.
Pamiatka obetí nacistických a stalinských represií sa každoročne pripomína 23. augusta, teda v deň, keď bol podpísaný pakt Ribbentrop – Molotov. „Práve v tento deň roku 1939 otvorila dohoda medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom bránu k druhej svetovej vojne a všetkým druhom totalitného násilia od nútenej migrácie cez otrockú prácu a vojnové zločiny až po genocídu, ktorá nemá vo svetových dejinách obdobu – holokaust.
Dvadsiaty tretí august prináša spomienku na milióny tých, ktorí sa stali obeťami totalitných režimov – vrátane väzňov nacistických koncentračných táborov, táborov smrti, sovietskych gulagov a stalinských väzníc," píše sa na stránke Európskej siete Pamäť a Solidarita (ESPS), ktorá v duchu vzájomného porozumenia podporuje dialóg o histórii Európy 20. storočia.
Hoci dohodu podpísali 23. augusta 1939 v Moskve ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov, v skutočnosti ju zosnoval Hitler so Stalinom. Dokument hovoril o vzájomnom nenapadnutí po dobu desiatich rokov, obsahoval dohodu o konzultáciách, nezapojenia sa do zoskupení nepriateľských druhej strane a ochotu riešiť sporné otázky arbitrážou.
Samotný pakt o neútočení nebol zďaleka taký podlý a potupný ako prísne tajný štvorbodový dodatočný protokol, v ktorom si obidve mocnosti rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe. Jeho existenciu Sovietsky zväz desaťročia popieral a oficiálne bola priznaná až v roku 1989, teda v časoch Gorbačovovej prestavby.
Deväť dní po podpísaní paktu Ribbentrop – Molotov napadlo Nemecko 1. septembra 1939 Poľsko. Začala sa druhá svetová vojna, najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva. O necelé tri týždne neskôr – 17. septembra – podnikol Sovietsky zväz inváziu do Poľska. Nasledovalo jeho historicky štvrté delenie a Poľsko ako štát prestal fakticky existovať.
Niektorí historici poukazujú na to, že je pozoruhodné, ako sa na litere dokumentu dohodli dve dovtedy proti sebe nezmieriteľne stojace ideológie. Na jednej strane nacionálny socializmus, ktorý označoval Sovietsky zväz za pevnosť európskeho boľševizmu, a na strane druhej sovietsky komunizmus, ktorý opisoval nacistické Nemecko ako najagresívnejšiu krajinu na svete.
V rámci tohtoročnej medzinárodnej kampane Pamätaj na 23. august, na ktorej sa podieľa aj Ústav pamäti národa (ÚPN), si Európska sieť Pamäť a Solidarita pripomenie príbeh ďalšej osoby, ktorej život poznačil dramatický zápas s totalitnými režimami. V roku 2021 je hrdinom kampane estónsky spisovateľ Jaan Kross (1920–2007), označovaný za „svedomie estónskeho národa".
Počas nacistickej okupácie v roku 1944 strávil Jaan Kross pol roka vo väzení a v rokoch 1946–1952 bol odsúdený na otrockú prácu v sovietskom gulagu. Po návrate do rodného Tallinnu, v roku 1954, sa začal venovať literatúre.
