Bratislava 15. júna (TASR) - Spoluautorom projektu Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) je Peter Danišovič. Zaradil sa medzi nestorov a popredné osobnosti slovenského staviteľstva 20. storočia. Stál pri zrode a realizácii najvýznamnejších vodohospodárskych diel a hydrotechnických stavieb na Slovensku.


Projektant a staviteľ mnohých priehrad na Slovensku a jeden z iniciátorov vytvorenia technickej vysokej školy na Slovensku svoje celoživotné dielo rozvíjal v odbore vodné hospodárstvo a vodné stavby (v čase jeho mladosti bol tento odbor na okraji záujmu) s dôrazom na hydrotechnické problémy, konštrukcie a diela.

Jeho vedeckovýskumné aktivity boli zamerané najmä na problémy vodohospodárskeho, energetického a stavebného využívania štrkonosných tokov s konkretizáciou na Dunaj a Váh a na štúdium regulačných stavieb na veľkých štrkonosných tokoch. Presadzoval myšlienku energetického využitia a zlepšenia plavebných podmienok na Dunaji.

Rodák z Bolerázu, kde sa narodil 1. júna 1907, odišiel študovať inžinierske staviteľstvo, smer vodohospodársky, na České vysoké učení technické (ČVUT) do Prahy. Po ukončení vysokej školy pracoval krátko v Prahe a v decembri 1935 mu rektor ČVUT ako prvému Slovákovi udelil titul doktor technických vied (Dr. techn.) v odbore vodné hospodárstvo.

V Bratislave potom Danišovič pracoval na Krajinskom úrade, kde sa venoval hlavne výskumu Dunaja. Vyhotovil niekoľko hydrologických štúdií dunajského koryta, oboznámil sa s jeho morfologickým vývojom a relevantnou dokumentáciou jeho výskumu. Okrem problému udržiavania hĺbkovodnej plavebnej dráhy v dunajskej delte sa zoznámil aj s činnosťou Európskej dunajskej komisie. Získané poznatky publikoval v odborných časopisoch a dennej tlači. Aby spoznal silu a život nespútaného Dunaja, absolvoval po jeho toku od Bratislavy po Čierne more študijnú cestu.

V 30. rokoch 20. storočia sa profesor Danišovič pripojil k vrcholiacemu úsiliu založiť na Slovensku technickú vysokú školu. V tejto veci sa zúčastnil na lobingu a záverečných prípravách návrhu osnovy zákona o zriadení školy. Výsledkom aj jeho snaženia bolo v roku 1937 založenie Vysokej školy technickej Dr. M. R. Štefánika v Košiciach. Pre vtedajšiu politickú situáciu (Mníchovský diktát a Viedenská arbitráž) začala škola pôsobiť až po jej presťahovaní najprv do Martina, v roku 1939 do Bratislavy. Tam v roku 1939 začal Danišovič pracovať ako mimoriadny profesor a ako prednosta Ústavu staviteľstva a hospodárstva vodného na tejto škole. Prednášal náuku o hydraulike, úpravách vodných tokov a vodárenstvo, vodné právo a náuku o úprave horských bystrín.

V roku 1944 ho vymenovali za riadneho profesora v odbore staviteľstvo a vodné hospodárstvo. Na škole potom pôsobil ako prodekan a dekan. Súbežne riadil aj práce na výstavbe vodných elektrární a priehrad. Po ôsmich rokoch pôsobenia na vysokej škole z nej v roku 1947 odišiel, aby svoje sily venoval projektom a stavbám vodných elektrární situovaných na Slovensku.

Profesor Peter Danišovič bol na Slovensku zakladateľom vedného odboru hydrotechnika. Významnou mierou sa pričinil o prípravu prvej vysokoškolsky vzdelanej vodohospodárskej generácie na Slovensku. Spolu s profesorom Štefanom Bellom patril k tvorcom vedeckých základov vodohospodárskej teórie a praxe a k tvorcom slovenskej školy odboru vodné hospodárstvo a vodné stavby.

Tvorivým prínosom bola aj jeho činnosť v Európskej dunajskej komisii, kde pôsobil ako expert reprezentujúci bývalé Československo. Za jeho najvýznamnejšiu aktivitu možno pokladať výskum Dunaja a prípravu vodných diel na ňom. Od roku 1950 sa venoval plánovaniu, koordinácii a vyhodnocovaniu prírodných podmienok v danej oblasti.

Od roku 2007 Trnavský samosprávny kraj udelil vodohospodárovi Petrovi Danišovičovi čestné občianstvo.

Projektant, vodohospodár, profesor Peter Danišovič zomrel 9. júla 2011 v Bratislave vo veku 104 rokov.