Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

Prvý Američan na obežnej dráhe, John Glenn, sa narodil pred 100 rokmi

Archívna fotografia z roku 1961, na nej je John Glenn vo vnútri tréningovom module Mercury. Foto: TASR AP

V roku 1998 sa opäť pozrel po 36 rokoch do kozmu ako člen sedemčlennej medzinárodnej posádky letu STS-95. 77-ročný americký veterán sa tak stal najstarším človekom, ktorý letel do vesmíru.

Cambridge/Bratislava 18. júla (TASR) - Po sovietskych kozmonautoch Jurijovi Gagarinovi (do kozmu vzlietol 12. apríla 1961) a Germanovi Titovovi (6. augusta 1961) sa americký astronaut John Glenn stal v poradí tretím človekom, ktorý sa pozrel do kozmu. V roku 1998 sa vydal druhýkrát do vesmíru a vo svojich 77 rokoch sa stal najstarším človekom, ktorý kedy zavítal do vesmíru. Od narodenia prvého Američana na obežnej dráhe uplynie v nedeľu 18. júla 100 rokov.

John Herschel Glenn sa narodil 18. júla 1921 v meste Cambridge v štáte Ohio. Základnú a strednú školu navštevoval v New Concord, kde aj ukončil vysokú školu Muskingum College.

Pre lietanie sa nadchol už v detstve. Počas druhej svetovej vojny bol v marci 1942 zaradený do programu kadetov letectva, neskôr prešiel k námornej stíhacej letke a vyznamenal sa ako bojový pilot v Pacifiku. V 50. rokoch sa zúčastnil aj na operáciách počas kórejskej vojny.

Na titulných stránkach novín sa objavil John Glenn v júni 1957, keď za tri hodiny 23 minút prekonal s nadzvukovým lietadlom trasu z Los Angeles do New Yorku. Bol to prvý transkontinentálny let s priemernou nadzvukovou rýchlosťou.

V roku 1959 bol John Glenn pridelený americkému Národnému úradu pre letectvo a vesmír (NASA) ako jeden astronautov programu Mercury, cieľom ktorého bolo vyniesť človeka na obežnú dráhu Zeme.

Od decembra 1961 do februára 1962 musel byť štart kozmickej lode z rôznych príčin desaťkrát odložený. Až jedenásty pokus bol úspešný - v malej kabíne kozmickej lode Friendship 7 odštartoval 20. februára 1962 40-ročný John Glenn do vesmíru. Po navedení na obežnú dráhu oznámil, že let znáša vcelku dobre až na zvýšenú teplotu v kabíne.

John Glenn, prvý Američan vo vesmíre. Archívna snímka
Foto: TASR/AP


Avšak tiež let samotný sprevádzali rôzne technické problémy. Po uvoľnení tepelného ochranného štítu sa počas druhého a tretieho obletu Zeme pokazilo aj zariadenie automatickej stabilizácie kabíny a John Glenn musel prejsť na ručné riadenie. Ďalšou vážnou poruchou bolo zvýšenie teploty v kabíne až na 41 stupňov Celzia. Napokon sa ale podplukovníkovi Glennovi podarilo - po troch obletoch okolo Zeme a takmer päť hodín trvajúcom lete - úspešne pristáť. Hneď po návrate na Zem ho povýšili do hodnosti plukovníka, pretože bolo nesporné, že najväčšiu zásluhu na úspechu prvého amerického kozmického letu mal práve John Glenn, ktorý sa stal národným hrdinom.

"Bolo mi jasné, že sa niečo trhá na okraji kabíny. Horiace kúsky sa trhali a svišťali okolo okienka. Keď sa to tak vezme, mohol to byť veľmi škaredý deň," zhodnotil svoj historický let prvý americký astronaut v kozme.

V roku 1964 odišiel John Glenn z NASA a vydal sa na politickú dráhu. Do Senátu kandidoval po prvý raz v roku 1970, ale neuspel. Ako senátor za rodný štát Ohio vstúpil do Washingtonu o štyri roky neskôr, pričom jeho kariéra v Senáte trvala až do roku 1999.

Blízky priateľ rodiny Kennedyovcov sa v roku 1983 pokúšal, ale neúspešne, aj o získanie kandidatúry demokratov na post amerického prezidenta.

Na fotografii z 29.mája 2012 prezident USA Barack Obama oceňuje bývalého astronauta Johna Glenna Medailou slobody.
Foto: TASR AP


Na prelome októbra a novembra 1998 sa na raketopláne Discovery opäť pozrel po 36 rokoch do kozmu ako člen sedemčlennej medzinárodnej posádky letu STS-95. 77-ročný americký veterán sa tak stal najstarším človekom, ktorý letel do vesmíru.

Astronaut John Glenn zomrel 8. decembra 2016 v nemocnici v meste Columbus v americkom štáte Ohio vo veku 95 rokov. Po jeho smrti Biely dom vyhlásil, že Spojené štáty prišli o ikonu, ktorá inšpirovala celé generácie.



Zdroj: https://mek.kosmo.cz, www.nasa.gov