Ženeva/Bratislava 27. mája (TASR) - Reformácia v 16. storočí nezasiahla len Nemecko, ale rozšírila sa aj do ďalších miest Európy. Nové obzory reformácii vo Francúzsku ukázal francúzsky humanista, Ján Kalvín. V utorok 27. mája uplynie od jeho úmrtia 450 rokov.

Ján Kalvín (po francúzsky Jean Calvin, vlastným menom Jean Cauvin), sa narodil 10. júla 1509 vo francúzskom Noyone. Študoval teológiu a filozofiu a mal sa stať kňazom, neskôr mu otec odporučil štúdium práva.

K protestantom sa Kalvín pripojil po dlhšej a zrelej úvahe v roku 1533 a svoju náboženskú premenu najprv utajoval. Nadchla ho jasnosť a prísnosť reformácie, ktorá ho aj inšpirovala k písaniu. Prvá verzia jeho hlavného diela Kresťanské náboženstvo vyšla v latinčine (Institutio religionis christianae) v roku 1536 a potom v roku 1541 vo francúzštine. Jeho výklad protestantskej viery pre široké publikum bol niečím úplne novým a šíril sa po celej Európe. Dva razy jeho dielo verejne spálili pred chrámom Notre-Dame v Paríži a pri tej príležitosti sa dokonca rozozvučal i veľký zvon.

Vystupoval pod inými menami

Foto: TASR/AP Photo

Aby sa Kalvín vyhol väzeniu, tajne opustil Francúzsko a skrýval sa pod inými menami. V roku 1536 sa na pozvanie iného reformátora dostal do Ženevy (dnes Švajčiarsko), ktorá sa stala centrom jeho reformačnej činnosti. Presadzoval prísnu podobu protestantizmu, ľudia sa mali sústreďovať na Boha, na poctivú prácu a šetrnosť.

Spolu so stúpencami reformácie sa pokúšal evanjelizovať mesto a vyriešiť, často drastickými prostriedkami, nezhody medzi obyvateľmi, medzi ktorých pribúdali utečenci z Francúzska.

Poslanie pred Bohom

Reformátor Kalvín kázal, že každý človek má Bohom určené poslanie, zdôrazňoval pracovitosť, jednoduchosť aj zákaz verejných zábav. Zákazom nosenia zlatých šperkov údajne zlikvidoval miestnu zlatnícku živnosť. Zlatníci sa preorientovali na hodinárstvo, v ktorom Švajčiari vynikajú dodnes.

V roku 1538 bol Kalvín nútený pre teologické konflikty Ženevu opustiť a uchýlil sa do francúzskeho Štrasburgu, kde kázal a šťastne si žil.

Keď prišlo opätovné pozvanie do Ženevy, rozrušilo ho to, ale cítil povinnosť vrátiť sa a dokončiť začaté dielo. V Ženeve, kde v roku 1559 založil univerzitu, žil až do svojej smrti 27. mája 1564. Zomrel vyčerpaný horlivou činnosťou vo veku 54 rokov. Posledné roky mal vyplnené prednáškami, kázaním a písaním spisov.