Bratislava 10. októbra (TASR) - Príbeh 16-ročnej Emmy, ktorá po kolapse upadá do kómy a v retrospektíve sa vracia k situáciám, ktoré ju doviedli k psychickému zrúteniu - systematická šikana, mlčanie okolia a tlak sociálnych sietí, rozpráva film Neboj, som v pohode. Belgickú snímku režisérky a scenáristky Solange Cicurel, prináša do kín od 9. októbra distribučná spoločnosť Foxx Media Group.

V dráme s ústrednou témou šikany chcela autorka filmu ukázať, ako sa z obľúbeného a sebavedomého dievčaťa môže postupne stať obeť bez toho, aby si to niekto všimol. „Šikana je ako pavučina, Emma sa do nej zamotáva čoraz viac a hoci sa snaží uniknúť, nedokáže sa oslobodiť. Počas filmu opakuje vetu - Neboj, zvládnem to. To je presne to, čo tínedžeri často hovoria svojim rodičom. Ale pravda je taká, že keď vaše dieťa povie neboj sa, práve vtedy by ste mali začať byť v strehu,“ hovorí Cicurel. Otvoriť tému šikany považovala za nevyhnutné. „Lebo šikana je skutočný mor na našich školách. Filmom chceme zvýšiť povedomie a vyvolať diskusiu,“ dodala belgická režisérka.

K téme kyberšikany ju priviedla osobná skúsenosť. O šikane, ktorú zažívali niektorí kamaráti, jej rozprávala dcéra. „Šokovalo ma to. Je veľmi dôležité vidieť a vedieť, čo sa deje vo vnútrach mladých ľudí,“ prízvukuje Cicurel. K obsadeniu hlavnej predstaviteľky prezradila, že ide o kamarátku jej dcéry. „Odporučila mi, že sa na rolu Emmy veľmi hodí,“ komentovala obsadenie Lanny de Palmaert do titulnej úlohy.

Na otázku, ako si Solange Cicurel vysvetľuje nárast šikany na školách, režisérka reagovala. „Keď sme boli mladí, neboli sociálne siete. Vrátili sme sa zo školy a za dverami našich domov sme mali pokoj. Dnešné deti ho nemajú, v ruke majú stále telefón s prístupom na siete, to, čo sa môže diať vonku, pokračuje cez siete aj doma. Šikana vždy bola aj v minulosti, existuje aj dnes, ale keď sme my boli mladí, zastavila sa pred dverami nášho bytu,“ uzavrela režisérka.