Quantcast
< sekcia Magazín

V roku 2013 nastane jar v stredu 20. marca

Ilustračné fotoFoto: TASR - Henrich Mišovič

V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu - 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól).

Bratislava 18. marca (TASR) - Jar v roku 2013 sa podľa astronomických výpočtov začne v stredu 20. marca o 06.14 hod. stredoeurópskeho času (SEČ), v deň jarnej rovnodennosti.

Rovnodennosť (ekvinokcium) je v astronómii okamih, keď má Slnko k svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jarnom alebo jesennom bode.

Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. Počas jesennej rovnodennosti nastáva na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar.

V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu - 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V tento deň na severnom póle prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko - končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá končí sa polárny deň a nastáva polárna noc.

Okamih jarnej rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok.

Dátum 21. marec, ktorý sa uvádza v učebniciach a mnohí ľudia ho dodnes považujú za prvý jarný deň, platil iba v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. V posledných rokoch bol tento dátum aktuálny iba každý tretí rok po roku priestupnom, t.j. v roku 2003 a 2007. Pre väčšinu Slovákov bol 21. marec prvým jarným dňom už len v roku 2011. Od roku 2012 sa bude jar v našom časovom pásme začínať vždy 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj dátum 19. marca. Návrat k 21. marcu ako k prvému jarnému dňu nastane až po vynechaní prestupného dňa v rokoch 2100, 2200 a 2300.

Podobne ako deň zimného slnovratu patril aj príchod jari k najväčším sviatkom ľudstva v predkresťanskej ére. Na Slovensku sa najkrajšie ročné obdobie vítalo vynášaním Moreny, slamenej figuríny odetej do ženských šiat. Morena symbolizovala slovanskú bohyňu zimy a smrti. Figurínu nosili ľudia po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto odoženú od seba choroby a smrť. Tento zvyk si možno vykladať rôzne. Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej odchod mal otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných bola Morena zosobnením smrti a jej likvidácia mala zabezpečiť prosperitu celej obci. Zvyk rozlúčky so zimou a privítania jari sa na Slovensku uchoval aj po prijatí kresťanstva.

Kresťania si v tomto období pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.