Quantcast
< sekcia Magazín

Ruský cár, ktorý otvoril „okno do Európy“, sa narodil pred 350 rokmi

Ľudia kráčajú po moskovskom Červenom námestí popri Spasskej veži v Moskve, archívna smínka. Foto: TASR/AP

Za cára vyhlásili Petra I. vo veku desať rokov.

Petrohrad/Bratislava 9. júna (TASR) - Bol inšpirátorom a iniciátorom dovtedy nevídaných reforiem. Peter I., nazývaný už svojimi súčasníkmi Veľký, patrí medzi najpopulárnejšie osobnosti ruských dejín. Na trón nastúpil v roku 1682 ako posledný cár celého Ruska a v roku 1725 ho zanechal ako prvý ruský imperátor.

Jeho vláda znamenala skutočný prelom v ďalšom smerovaní Ruského impéria. Viac ako dva metre vysoký panovník otvoril Rusku pred vyše 300 rokmi "okno do Európy". Krajina sa civilizačne viac priblížila západnej Európe, územne sa zväčšila a mocensky posilnila. Reformy však boli vykúpené za cenu mnohých obetí.

Od narodenia Petra I. Veľkého uplynie vo štvrtok 9. júna 350 rokov.

Peter Alexejevič Romanov sa narodil 9. júna 1672 v poradí ako štrnáste dieťa cára Alexeja Michailoviča. Otec mu zomrel keď mal štyri roky.

Za cára vyhlásili Petra I. vo veku desať rokov. Spočiatku vládol spolu s bratom Ivanom V. pod regentstvom sestry Sofie Alexejevny, od roku 1696, po smrti cára Ivana V., panoval sám. Počas tohto obdobia radikálne zmenil medzinárodný, politický, ekonomický, sociálny a kultúrny charakter Ruska.

V raných rokoch svojej vlády sa venoval najmä budovaniu modernej armády a námornej flotily, lebo chcel pokračovať v zahraničnej politike realizovanej počas regenstva Sofie Alexejevny namierenej proti Osmanskej ríši, Krymskému chanátu a Tatárom. Po dvoch neúspešných ťaženiach sa mu napokon v roku 1696 podarilo dobyť silnú Azovskú pevnosť na Done a získať tak prístup k Azovskému i Čiernemu moru.

Už rok nato sa vydal v roku 1697, ako prvý ruský cár, na cestu do západnej Európy. Peter I. cestoval 500 dní inkognito v rámci "Veľkého posolstva". Druhú cestu na Západ absolvoval v rokoch 1716-1717. Panovník si totiž uvedomoval, že Rusko potrebuje pre svoj rozvoj nevyhnutne viaceré reformy, bez ktorých sa mu nepodarí získať dominantnejšie postavenie medzi európskymi veľmocami. Navštevoval manufaktúry, nemocnice, chudobince, observatóriá, lodenice, kde čerpal inšpiráciu. V júni 1698 navštívil aj Bratislavu, odkiaľ s ním odišli domov štyria lodní majstri.

Z množstva reforiem, ktoré Peter I. Veľký realizoval možno spomenúť vytvorenie profesionálnej armády, položil základy ruskej flotily. Za deň narodenia ruskej vojensko-morskej flotily sa považuje 30. október 1696, kedy bojarská duma podporila myšlienku cára, aby na Azovskom mori vznikla pravidelná flotila.

Postupne zavádzal ďalšie reformy - zakladal nové školy, nemocnice i chudobince. Krajinu rozdelil na újezdy a gubernie, vytvoril štátne manufaktúry, zaviedol početné dane ako napríklad dane z úľov či komínov. Dal raziť nové mince a založil Ruskú akadémiu vied. Niektoré z reforiem pôsobia dnes skôr úsmevne ako napríklad v januári 1700 vydaný zákaz nosenia dlhých brád.

Výnosom z 20. decembra 1699 zrušil panovník dovtedajšie počítanie rokov a zaviedol používanie juliánskeho kalendára, ktorý nahradil rátanie rokov od stvorenia sveta (rok 1700 bol rokom 7208 od stvorenia sveta). Zároveň nariadil, aby sa Nový rok oslavoval 1. januára a nie 1. septembra, ako to bolo dovtedy v Rusku zvykom.

Na miestach bývalej švédskej pevnosti Nyenskans pri ústí rieky Neva dal Peter I. vybudovať nové sídelné mesto. Rusi ju dobyli 1. mája 1703 a premenovali ju na Petropavlovská. Pri tejto pevnosti, ktorá aj dnes dominuje Petrohradu, sa už 16. mája 1703 začala stavba severnej ruskej metropoly nazvanej na počesť panovníka Petrohrad. Dodnes sa ale vedú spory o to, či je skutočne postavený na "kostrách jeho budovateľov".

Petrohrad sa stal už v roku 1712 novým hlavným mestom Ruského impéria, mestom, ktoré taliansky polyhistor Francesco Algarotti nazval "oknom, cez ktoré sa Rusko pozerá na Európu".

Peter I. Veľký zomrel 8. februára 1725 vo veku 52 rokov. Keďže o jeho následníkovi nebolo rozhodnuté, požiadal na smrteľnej posteli o papier a pero, ale vetu už nevládal dopísať. Na papieri zostali iba dve slová: "Všetko dajte...".

Rozhodnutím Senátu zasadla na trón v deň smrti Petra I. jeho druhá manželka Katarína Alexejevna, ktorá sa zároveň stala prvou ruskou imperátorkou, známou ako Katarína I.