Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

Slovák Tomáš Drgoň uspel v USA nielen ako vedec, ale aj ako hudobník

Ilustračné foto Foto: TASR/Jan Peter Kasper, Friedrich-Schiller-Universität Jena

Vedec najprv skúmal bunkovú polaritu v kvasinkách a neskôr vyvinul systém na molekulárnu detekciu veľmi zaujímavých jednobunkových morských rias Pfiesteria Piscicida.

Washington 23. marca (TASR) – Slovákovi Tomášovi Drgoňovi sa v zahraničí darilo už ako študentovi. Získal grant na stáž na univerzite vo Švajčiarsku a potom zvládol postdoktorát v Spojených štátoch, kde pôsobí dodnes. Študoval kvasinky, morské riasy i genetiku drogovej závislosti a v súčasnosti dozerá na efektivitu programov na ochranu verejného zdravia. Popritom hrá pre Slovákov na východnom pobreží USA slovenské piesne a vydal album akustických džezových klasík.

Na otázku TASR o tom, čo považuje za svoj najväčší pracovný úspech, Tomáš odpovedal: "Asi to, že som sa pri žiadnej z tých rôznych vecí, ktorými som sa zaoberal, nenudil. Vždy som mal pocit, že to, čo práve robím, je zaujímavé a užitočné a že tým prispievam k ľudskému poznaniu."

Slovo úspech v súvislosti so sebou používa nerád. Úspech považuje za pohyblivý cieľ a myslí si, že za jeho úspechom vo veľkom stojí aj to, že sa náhodou ocitol v správnom čase na správnom mieste. Základy úspechu Slováka v zahraničí podľa neho nie je potrebné špeciálne definovať a už vôbec nie je vhodné porovnávať sa s inými Slovákmi, či už v zahraničí alebo na Slovensku.

"Zacitoval by som Ernesta Hemingwaya: 'Nie je nič vznešené na tom byť lepší než druhí.' Skutočná vznešenosť je byť lepším než tvoje predošlé ja. Čiže môj úspech je to, ak dnes viem trochu viac, než som vedel včera, a menej, než budem vedieť zajtra. To platí vo vede, hudbe a aj v osobnom živote," povedal Drgoň.

Tomáš Drgoň vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu STU a doktorát získal na Univerzite Komenského v odbore biochémia a molekulárna biológia. Popri vede študoval aj hudbu, a to na bratislavskom Ľudovom konzervatóriu. Po doštudovaní získal v roku 1992 od Federácie európskych biochemických spoločností a od švajčiarskeho Národného fondu kombinovaný grant na šesťmesačnú stáž na Bazilejskej univerzite vo Švajčiarsku. V roku 1994 odišiel na postdoktorantské štúdium na americký Národný inštitút zdravia (NIH) v meste Bethesda neďaleko Washingtonu a na Marylandskú univerzitu v Baltimore.

"Pre vedca je veľmi dôležite ísť do sveta na skusy, zistiť, ako sa robí veda v iných krajinách. Podobne aj pre hudobníka je dôležité zažiť na vlastnej koži cudzie hudobné tradície. Bola to naozaj len zhoda náhod, že som sa ocitol vo Washingtone, kde je oboje – aj vedecké podhubie, aj dobrá hudobná scéna," myslí si Drgoň.

Vedec najprv skúmal bunkovú polaritu v kvasinkách a neskôr vyvinul systém na molekulárnu detekciu veľmi zaujímavých jednobunkových morských rias Pfiesteria Piscicida. Potom dostal ponuku vrátiť sa na NIH, kde sa desať rokov zaoberal najmä genetickými predispozíciami drogovej závislosti a iných psychiatrických ochorení. Venoval sa štatistike, matematickému modelovaniu a analýze veľkých genotypovacích projektov. Neskôr pôsobil ako administrátor grantových oponentúr v oblasti bioštatistiky, matematického modelovania a filozofie vedy.

V súčasnosti pracuje ako programový analytik pre americký Úrad na kontrolu potravín a liečiv (FDA), kde sa zaoberá systémovou analýzou inšpekčných programov.

"Vyvíjam matematické modely, ktoré nám pomáhajú hodnotiť efektivitu programov zameraných na ochranu verejného zdravia v rozsahu záujmu FDA: potraviny, lieky, medicínske prístroje a tabakové výrobky. Táto práca je skĺbením matematických modelov, sociálnych vied a behaviorálnej ekonomiky," vysvetlil Drgoň.

Nezaháľa ani na hudobnej scéne. So svojou džezovou kapelou Baltimore Swing Drop vlani nahral a "na kolene" vydal album akustických džezových štandardov. Na starosť má aj ďalší hudobný projekt - Orchester Praževica – skupinu hudobníkov Slovákov aj Neslovákov koncertujúcu od New Yorku cez Baltimore po Washington. Nedávno Slovákov a Čechov svojou hudbou potešil na fašiangovej zábave v hlavnom meste USA.

"Snažím sa zmanipulovať mojich priateľov hudobníkov a prinútiť ich do hrania džezových úprav populárnych slovenských piesní. Takto šírim po svete slovenskú kultúru ako taký Matej Hrebenda," dodal Tomáš.

Spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová