< sekcia Magazín

Slovensko patrí ku krajinám, ktoré sú málo odolné voči dezinformáciám

Ilustračná snímka Foto: TASR

Odolnosťou voči dezinformáciám či falošným správam sú podľa tejto výskumnej správy najlepšie vybavené severnejšie položené krajiny Európy, napríklad Holandsko, Estónsko a Írsko.

Sofia/Bratislava 28. mája (TASR) – Voči dezinformáciám, falošným správam či konšpiračným teóriám sú najmenej odolné krajiny juhovýchodnej Európy. Slovensko nasleduje hneď za nimi. Vyplýva to zo štúdie Media Literacy Index (Index mediálnej gramotnosti) 2018 z dielne bulharského Inštitútu otvorenej spoločnosti.

TASR o tom informovala odborníčka na mediálnu gramotnosť Nataša Slavíková.

Odolnosťou voči dezinformáciám či falošným správam sú podľa tejto výskumnej správy najlepšie vybavené severnejšie položené krajiny Európy, napríklad Holandsko, Estónsko a Írsko. Tieto krajiny za svoje postavenie vďačia najmä schopnosti zabrániť prenikaniu falošných správ do spoločnosti.

Medzi dôvody slabých výsledkov krajín juhovýchodnej Európy patria podľa štúdie v prvom rade nedostatočné vzdelávanie a kontrolované médiá. Krajiny umiestnené na prvých priečkach majú najlepšie vzdelávacie systémy, ale aj vysokú mieru slobody médií. Krajiny umiestnené na chvoste rebríčka majú slabšie vzdelávanie a viac kontrolované médiá.

Dôležité sú aj rozvinuté schopnosti kritického myslenia. Podľa autorov štúdie vo všeobecnosti platí, že vzdelanejší ľudia majú rozvinutejšie analytické schopnosti a majú menšie tendenciu uveriť tzv. jednoduchým riešeniam, ktoré často ponúkajú práve konšpiračné teórie.

Výskumná správa zároveň upozorňuje, že šírenie falošných správ je rýchlejšie, ak sú tieto správy emocionálne, prekvapivé alebo poburujúce. Takáto správa sa šíri až šesťkrát rýchlejšie a zasiahne väčšie množstvo recipientov. Pozornosť pritom priťahuje najmä svojou novosťou, odlišnosťou a negativitou.

K šíreniu falošných správ výrazne dopomáha internet a sociálne médiá. Štúdia však uvádza, že na základe realizovaných výskumov ľudia stále viac dôverujú tradičným médiám. Rozhlasu dôveruje až 70 percent ľudí, televízii 66 percent a periodickej tlači až 63 percent. Sociálne siete majú dôveru len 36 percent obyvateľstva.

Kľúčom k úspechu je podľa autorov výskumnej správy v prvom rade zvyšovanie úrovne vzdelanosti i samotného vzdelávania. Potrebné je aj budovanie a zvyšovanie digitálnej gramotnosti jedincov, ktorá súvisí s vyhľadávaním, spracovaním, triedením a zdieľaním informácií prostredníctvom nových médií a informačných technológií. Okrem špecifickejšej digitálnej gramotnosti je nevyhnutné zvyšovanie samotnej mediálnej gramotnosti a zlepšovanie spoločenského postavenia mediálnej výchovy.

Výskumná správa Media Literacy Index 2018 hodnotí 35 európskych krajín a operuje najmä s faktormi mediálnej gramotnosti, ktoré považuje za kľúčové v meraní odolnosti krajín voči fenoménom postfaktuálnej doby, teda dezinformáciám, falošným správam či konšpiračným teóriám. Tie sú podľa autorov často zodpovedné za polarizáciu spoločnosti, nedôveru vo verejné inštitúcie či šírenie nenávisti a kriminality. Medzi tieto faktory so stanovenou váhou autori štúdie zaraďujú úroveň vzdelávania, postavenie médií či dôveru spoločnosti.