Quantcast
< sekcia Magazín

Slovenský herec Ján Bzdúch sa narodil pred 100 rokmi

Na nedatovanej archívnej snímke Štátneho divadla v Košiciach, herec a divadelný výtvarník Ján Bzdúch. Foto: TASR Reprofoto

Vďaka univerzálnosti nerobilo Jánovi Bzdúchovi problém kreovať dramatické i komediálne úlohy v slovenských i českých filmoch a v televíznych seriáloch.

Brezová pod Bradlom/Bratislava 21. mája (TASR) – Herec, výtvarník a režisér Ján Bzdúch stál pri zrode slovenského moderného herectva a zaradil sa k osobnostiam povojnového profesionálneho divadla na Slovensku. Vytvoril množstvo rôznorodých postáv v inscenáciách domácej i svetovej klasiky či modernej drámy. Uplatnil sa aj v televízii a rozhlase.

Od narodenia Jána Bzdúcha uplynie v sobotu 21. mája 100 rokov.

Ján Bzdúch sa narodil 21. mája 1922 v Brezovej pod Bradlom. Už počas štúdia na gymnáziu v Prešove pôsobil ako divadelný ochotník a neskôr tiež účinkoval v Slovenskom spevokole v Martine. Vďaka nadobudnutým skúsenostiam mu nič nebránilo budovať si kariéru profesionálneho umelca.

V rokoch 1944-1945 bol členom Slovenského divadla v Prešove, ktoré v súčasnosti nesie názov Divadlo Jonáša Záborského. V roku 1945 s režisérom Jankom Borodáčom a ďalšími umelcami zakladali Národné divadlo v Košiciach neskôr premenované na Štátne divadlo Košice. Na týchto divadelných doskách vystupoval Ján Bzdúch až do roku 1983, kedy odišiel do dôchodku.

Účinkoval v javiskovom spracovaní diel slovenskej klasiky ako napríklad Ženský zákon (Števko, 1945), Najdúch (Žajdlík - 1948, Holba - 1952) či Reštavrácia (Matiáš Bešeňovský, 1956). V hlavnej úlohe náboženského pokrytca sa predstavil ako Tartuffe v rovnomennej hre francúzskeho dramatika Molira (1952) a stvárnil aj shakespearovské postavy ako napríklad Petrucio (Skrotenie zlej ženy, 1949), Othello (Othello, 1955), Sir Hugh Evans (Veselé panie z Windsoru, 1959), Claudius (Hamlet, 1962), Sir John Falstaff (Veselé panie z Windsoru, 1973) alebo Kráľ Eduard (Richard III., 1977). V začiatkoch hereckej kariéry Bzdúch svoje výtvarné nadanie pretavil do návrhu scén k niekoľkým inscenáciám.

Vďaka univerzálnosti nerobilo Jánovi Bzdúchovi problém kreovať dramatické i komediálne úlohy v slovenských i českých filmoch a v televíznych seriáloch. Pred kamerou debutoval v malej úlohe v komédii Čertova stena (1948), Paľo Bielik ho v roku 1950 obsadil do budovateľskej drámy Priehrada a Andrej Lettrich mu v roku 1954 dal príležitosť v snímke vytvorenej v kontexte socialistického realizmu s názvom Drevená dedina.

Všestranný herec bol aj súčasťou vojnového filmu Tanková brigáda (1955) či komédie o zázrakoch Dáždnik svätého Petra (1958). V roku 1961 si zahral po boku Karola Machatu, Ladislava Chudíka a Jiřího Sováka v známom filme Pieseň o sivom holubovi, ktorý sa odohráva v čase Slovenského národného povstania. Do úlohy hudobného skladateľa sa pod režijným vedením Petra Solana vžil v satirickej komédii Prípad Barnabáš Kos (1964). Ten istý filmový tvorca mu ponúkol rolu svedka aj v psychologickej snímke Sedem svedkov (1967).



Z ďalších filmov možno spomenúť Sladký čas Kalimagdory (1968), Adam Šangala (1972), Trápenia pána Leopolda (1977), Fyzikus Rayman (1979) alebo Sivá húska (1980). Úlohy starca sa Bzdúch zhostil v čiernej komédii režiséra Víta Olmera Jako jed (1985) a diváci ho mohli vidieť aj v sci-fi televíznej poviedke Astral (1989). Slovenský herec nechýbal ani v seriáloch Povstalecká história (1984) či Roky prelomu (1989).

Ján Bzdúch získal v roku 1969 titul zaslúžilý umelec. Je taktiež autorom knihy Ošľahnutý oponou (1997), v ktorej spomína na svoju umeleckú kariéru.

Jeden z pilierov košickej divadelnej scény zomrel 8. apríla 2007 v Košiciach vo veku 84 rokov.