FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Cenu americkej Akadémie filmových umení a vied v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe získala v roku 1977 za film Woodyho Allena Annie Hallová.
Autor TASR
,aktualizované Washington 11. októbra (TASR) - Vo veku 79 rokov zomrela Oscarom ocenená americká herečka Diane Keatonová. S odvolaním sa na hovorcu jej rodiny to v sobotu oznámil časopis People. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Keatonová podľa hovorcu zomrela v americkom štáte Kalifornia, kde sa aj narodila. Podrobnosti o príčine jej úmrtia bezprostredne neboli známe, rodina požiadala o rešpektovanie súkromia.
Legendárna herečka sa preslávila v 70. rokov minulého storočia. Debutovala v snímke Milenci a ďalší cudzinci. Počas svojej viac než päťdesiatročnej kariéry si zahrala vo filmoch Krstný otec, Dámsky klub, Klub odložených žien či Marvinova izba.
Cenu americkej Akadémie filmových umení a vied v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe získala v roku 1977 za film Woodyho Allena Annie Hallová. Za túto snímku dostala aj cenu BAFTA.
Za Milovať je zábavné si - podobne ako za Annie Hallovú - prevzala Zlatý glóbus. V roku 2017 získala za celoživotné dielo najvyššie ocenenie Amerického filmového inštitútu (AFI).
Diane Keatonová sa narodila 5. januára 1946 v Los Angeles. Študovala herectvo na Santa Ana College v Kalifornii a neskôr v New Yorku. V polovici 60. rokov účinkovala v letnom divadle a v roku 1968 bola náhradníčkou hlavnej postavy v rockovom muzikáli Vlasy na Broadwayi.
Preslávila sa najskôr v excentrických komediálnych úlohách a neskôr si získala uznanie ako dramatická herečka. Známy je jej romantický vzťahom s Woodym Allenom a so slávnym newyorským režisérom natočila osem filmov. Spolupráca im priniesla najrenomovanejšie oscarové ocenenia za pozoruhodnú komédiu Annie Hallová (1977) i po ukončení vzťahu aj dlhoročné blízke priateľstvo.
Prvú hlavnú úlohu pod jeho vedením stvárnila v divadelnej hre Zahraj to znovu, Sam (1969), ktorú si zopakovala aj vo filmovej verzii z roku 1972. Medzitým absolvovala na veľkom plátne debut v snímke Milenci a iní cudzinci (1970).
Hoci účinkovala aj v slávnych gangsterských drámach Francisa Forda Coppolu, v 70. rokoch hrala predovšetkým v Allenových komédiách, napríklad Spáč (1973), Láska a smrť (1975), Interiéry (1978) a Manhattan (1979), za ktorý Woody Allen dostal oscarovú sošku ako scenárista. Jeho i Keatonovovej prvý zásah do hollywoodskej priazne je však o dva roky starší. Annie Hallová získala štyri Oscary - absolútneho, v kategóriách režisér, scenárista a najlepšia herečka.
Fenomenálny triumf spôsobil v apríli 1978 na 50. ročníku odovzdávania cien prvotriednu senzáciu, lebo filmová Annie Hallová vyhrala takpovediac vo „hviezdnych vojnách“. Veľkým favoritom bol práve dodnes kultový a oveľa známejší sci-fi trhák Hviezdne vojny. Annie Hallová zdolala aj iné hviezdy, v podaní Keatonovej napríklad Shirley MacLaneovú a Jane Fondovú. Nenápadná komediálna dráma v satiricko-romantickej atmosfére priniesla americkej herečke aj Zlatý glóbus a cenu BAFTA. Je to príbeh dievčaťa z vidieka, ktoré túži stať sa v New Yorku speváčkou. Zaľúbi sa do nej romantický chlapík Alvy Singer s neurotickou povahou v stvárnení režisérom a obaja rozohrali konverzačnú smršť plnú vtipov, replík i hlbších životných postrehov.
Diane Keatonová získala aj ďalšie nominácie na Oscara v hlavných úlohách za filmy - Červení (1981), Marvinova izba (1996) a Lepšie neskoro ako nikdy (2003). V bohatom hereckom výpočte umelkyne je okrem Coppolovej trilógie Krstný otec I.-III. (1972, 1974, 1990), napríklad aj Klub odložených žien (1996). Po rokoch sa filmovo opäť stretla s Allenom v epizódnej úlohe vo filme Zlaté časy rádia (1987) a v hlavnej úlohe v detektívnej komédii Tajomná vražda v Manhattane (1993). Zahrala si aj v kultovom seriáli Mestečko Twin Peaks (1991).
Popri herectve sa Keatonová postupom kariéry venovala aj réžii, natočila jeden televízny a tri kinové filmy. V roku 2011 vydala pamäti, o tri roky neskôr zbierku esejí a tiež niekoľko kníh o interiérovom dizajne.
Okrem Woodyho Allena mala Diane Keatonová partnerský vzťah aj s americkým filmárom a hercom Warrenom Beattym. Nikdy sa nevydala, adoptovala si dve deti. Aktivizovala sa v nehnuteľnostiach i v opravách historických budov.
Zdroje: www.imdb.com, www.britannica.com, www.csfd.cz
Keatonová podľa hovorcu zomrela v americkom štáte Kalifornia, kde sa aj narodila. Podrobnosti o príčine jej úmrtia bezprostredne neboli známe, rodina požiadala o rešpektovanie súkromia.
Legendárna herečka sa preslávila v 70. rokov minulého storočia. Debutovala v snímke Milenci a ďalší cudzinci. Počas svojej viac než päťdesiatročnej kariéry si zahrala vo filmoch Krstný otec, Dámsky klub, Klub odložených žien či Marvinova izba.
Cenu americkej Akadémie filmových umení a vied v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe získala v roku 1977 za film Woodyho Allena Annie Hallová. Za túto snímku dostala aj cenu BAFTA.
Za Milovať je zábavné si - podobne ako za Annie Hallovú - prevzala Zlatý glóbus. V roku 2017 získala za celoživotné dielo najvyššie ocenenie Amerického filmového inštitútu (AFI).
TASR v tejto súvislosti prináša jej profil
Diane Keatonová sa narodila 5. januára 1946 v Los Angeles. Študovala herectvo na Santa Ana College v Kalifornii a neskôr v New Yorku. V polovici 60. rokov účinkovala v letnom divadle a v roku 1968 bola náhradníčkou hlavnej postavy v rockovom muzikáli Vlasy na Broadwayi.
Preslávila sa najskôr v excentrických komediálnych úlohách a neskôr si získala uznanie ako dramatická herečka. Známy je jej romantický vzťahom s Woodym Allenom a so slávnym newyorským režisérom natočila osem filmov. Spolupráca im priniesla najrenomovanejšie oscarové ocenenia za pozoruhodnú komédiu Annie Hallová (1977) i po ukončení vzťahu aj dlhoročné blízke priateľstvo.
Prvú hlavnú úlohu pod jeho vedením stvárnila v divadelnej hre Zahraj to znovu, Sam (1969), ktorú si zopakovala aj vo filmovej verzii z roku 1972. Medzitým absolvovala na veľkom plátne debut v snímke Milenci a iní cudzinci (1970).
Hoci účinkovala aj v slávnych gangsterských drámach Francisa Forda Coppolu, v 70. rokoch hrala predovšetkým v Allenových komédiách, napríklad Spáč (1973), Láska a smrť (1975), Interiéry (1978) a Manhattan (1979), za ktorý Woody Allen dostal oscarovú sošku ako scenárista. Jeho i Keatonovovej prvý zásah do hollywoodskej priazne je však o dva roky starší. Annie Hallová získala štyri Oscary - absolútneho, v kategóriách režisér, scenárista a najlepšia herečka.
Fenomenálny triumf spôsobil v apríli 1978 na 50. ročníku odovzdávania cien prvotriednu senzáciu, lebo filmová Annie Hallová vyhrala takpovediac vo „hviezdnych vojnách“. Veľkým favoritom bol práve dodnes kultový a oveľa známejší sci-fi trhák Hviezdne vojny. Annie Hallová zdolala aj iné hviezdy, v podaní Keatonovej napríklad Shirley MacLaneovú a Jane Fondovú. Nenápadná komediálna dráma v satiricko-romantickej atmosfére priniesla americkej herečke aj Zlatý glóbus a cenu BAFTA. Je to príbeh dievčaťa z vidieka, ktoré túži stať sa v New Yorku speváčkou. Zaľúbi sa do nej romantický chlapík Alvy Singer s neurotickou povahou v stvárnení režisérom a obaja rozohrali konverzačnú smršť plnú vtipov, replík i hlbších životných postrehov.
Diane Keatonová získala aj ďalšie nominácie na Oscara v hlavných úlohách za filmy - Červení (1981), Marvinova izba (1996) a Lepšie neskoro ako nikdy (2003). V bohatom hereckom výpočte umelkyne je okrem Coppolovej trilógie Krstný otec I.-III. (1972, 1974, 1990), napríklad aj Klub odložených žien (1996). Po rokoch sa filmovo opäť stretla s Allenom v epizódnej úlohe vo filme Zlaté časy rádia (1987) a v hlavnej úlohe v detektívnej komédii Tajomná vražda v Manhattane (1993). Zahrala si aj v kultovom seriáli Mestečko Twin Peaks (1991).
Popri herectve sa Keatonová postupom kariéry venovala aj réžii, natočila jeden televízny a tri kinové filmy. V roku 2011 vydala pamäti, o tri roky neskôr zbierku esejí a tiež niekoľko kníh o interiérovom dizajne.
Okrem Woodyho Allena mala Diane Keatonová partnerský vzťah aj s americkým filmárom a hercom Warrenom Beattym. Nikdy sa nevydala, adoptovala si dve deti. Aktivizovala sa v nehnuteľnostiach i v opravách historických budov.
Zdroje: www.imdb.com, www.britannica.com, www.csfd.cz
