Quantcast
< sekcia Magazín

Srbsko očakáva zaradenie slivovice na zoznam UNESCO

Fľaše slivovice, ktoré ponúkajú v bare v srbskej metropole Belehrad v piatok 11. novembra 2022. Foto: TASR/AP

Sociológ Ilija Malovič hovorí, že "šljivovica", ako typický srbský produkt sa vyrába z doma pestovaných sliviek a potom sprevádza všetky dôležité udalosti v živote miestnych komunít.

Belehrad 17. novembra (TASR) — UNESCO by malo ešte tento mesiac rozhodnúť, či na Zoznam nehmotného svetového dedičstva ľudstva zaradí srbské "sociálne praktiky a poznatky súvisiace s prípravou a používaním" slivovice. TASR o tom informuje podľa agentúry AP.

Srbská "šljivovica" je ovocný destilát, ktorý sa už stáročia vyrába tradičnou technológiou a táto tradícia sa dedí z generácie na generáciu. Podľa miestnych etnológov je preto súčasťou národnej identity a najmä na vidieku úspešne čelí zahraničnej konkurencii. Zaradenie "šljivovice" na Zoznam nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO by túto srbskú tradíciu ešte viac posilnilo.

Sociológ Ilija Malovič hovorí, že "šljivovica", ako typický srbský produkt sa vyrába z doma pestovaných sliviek a potom sprevádza všetky dôležité udalosti v živote miestnych komunít. Ľudia si vždy schovávali najlepšie fľašky na svadby, narodenie dieťaťa a pohreby, povedal.

„Bola úzko spätá s rodinou. Šljivovica je súčasťou života ľudí od začiatku do konca a vždy bola súčasťou identity tohto národa," povedal Malovič, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu miestnych ovocných liehovín známych ako rakija.

Miroslav Miloševič nalieva kvas do kotla počas pálenia slivovice vo svojej pálenici v obci Rozanci, ktorá sa nachádza 20 kilometrov južne od Belehradu v piatok 11. novembra 2022.
Foto: TASR/AP


"Šljivovica" je tiež významným srbským vývozným artiklom a miestnou atrakciou pre turistov. V posledných rokoch vzniklo mnoho malých podnikov, ktoré ponúkajú domáce destiláty v moderne pôsobiacich fľaškách a etiketami s etnickým dizajnom. V niektorých regiónoch sa "šljivovica" pre zlepšenie kvality uchováva v dubových sudoch, ktoré jej dodávajú hnedastú farbu a mierne horkú chuť. A vekom sa jej vlastnosti zlepšujú.

Vlastnú "šljivovicu" vyrába aj Miroslav Miloševič zo stredosrbskej obce Rozanci, asi 40 km južne od Belehradu. Jeho rodina má veľký slivkový sad a pri výrobe kvasu a destilácii používa postupy, ktoré sa naučil od svojho otca a starého otca. Prístrešok na jeho dvore ukrýva domáci liehovar, kde pre príbuzných a priateľov vyrába vysokokvalitný alkohol. Treba ho však piť s rozumom.

"Naši predkovia hovorievali, že (šljivovica) je ako liek," usmial sa. "Dáš si jeden čokanjčič (štamprlík) a pomôže ti to."