< sekcia Magazín

Štúdia: Nákup lokálnych potravín nemusí byť lepší pre prostredie

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Nákup lokálnych potravín pre záchranu planéty má zmysel, keď ide o sezónny produkt, ktorý putuje rovno na trh, bez dlhého skladovania.

Londýn 28. septembra (TASR) - Nákup lokálnych potravín nie je vždy najlepším riešením pre životné prostredie, tvrdí nová britská štúdia. Dôvodom je, že ich produkcia v rozvinutých krajinách je príliš závislá od fosílnych palív.

Táto štúdia zrejme spôsobí šok nejednému spotrebiteľovi, ktorý inklinuje k "udržateľnejšiemu" životnému štýlu. Odporúča totiž ľuďom, aby radšej kupovali dovážané juhoamerické jablká alebo zeleninu z Kene, ako niektoré lokálne agroprodukty.

Zákazníci vo vyspelých štátoch, ktorí sa čoraz viac obávajú emisií skleníkových plynov spojených s prepravou potravín, pritom čoraz častejšie vyhľadávajú lokálne potraviny. Ale podľa štúdie Hoffmannovho centra pre udržateľnú ekonomiku a londýnskeho think-tanku Chatham House to nie je vždy ideálne riešenie.

„Umiestňovanie britských jabĺk do chladiarenských skladov na 10 mesiacov vedie k dvojnásobnému objemu emisií, ako pri preprave juhoamerických jabĺk po mori do Británie,“ uvádza sa v správe, ktorá bola uverejnená na klimatickom summite OSN v New Yorku.

Na veľkosti a type dopravy tiež záleží, konštatuje správa. A vyzýva štáty, aby uprednostnili takú obchodnú politiku, ktorá podporí udržateľné a zdravšie potraviny a lepší systém využívania pôdy.

Spotrebiteľ, ktorý sa autom odvezie viac ako 10 kilometrov, aby si kúpil kilo čerstvého ovocia, vytvorí viac emisií skleníkových plynov, ako vznikne pri leteckej preprave produktov z Kene po prepočítaní na kilogram, tvrdia autori štúdie.

Okrem toho námorná doprava produkuje 25- až 250-krát menej emisií ako nákladné vozidlá, zatiaľ čo letecká nákladná doprava emituje v priemere päťkrát viac ako cestná doprava. To znamená, že transport zeleniny kamiónmi cez celú Európu by mohol viesť k vyšším emisiám, ako pri transatlantických lodných zásielkach.

Doprava však predstavuje iba jeden zdroj emisií, uviedol Christophe Bellmann, spolupracovník spoločnosti Hoffmann a jeden z autorov správy. Pripomína, že emisie sa uvoľňujú vo fáze výroby, vo fáze skladovania aj vo fáze likvidácie. Existuje preto množstvo ďalších faktorov, ktoré je potrebné zohľadniť: typ výroby, typ dopravy a sezónnosť.

Nákup lokálnych potravín pre záchranu planéty má zmysel, keď ide o sezónny produkt, ktorý putuje rovno na trh, bez dlhého skladovania. Myšlienka, že dovoz potravín je zlý pre životné prostredie, je „založená na veľmi obmedzenom chápaní emisií skleníkových plynov v hodnotovom reťazci", dodal Bellmann.

Obchod je často považovaný za súčasť problému. Ale zhruba 80 % populácie nie je schopných vyprodukovať si všetky potraviny, a musí sa tak, či onak, spoliehať na obchod.

Obchod s poľnohospodárskymi výrobkami sa za uplynulé dve desaťročia viac ako strojnásobil. Mnohé krajiny sa snažia protekcionistickou politikou podporovať sebestačnosť, ale v skutočnosti to spôsobuje výkyvy na svetových trhoch a obmedzuje dostupnosť potravín v krajinách závislých od dovozu.

Odborníci preto vyzývajú vlády, aby odstránili „zvrátené stimuly“ - dotácie podporujúce nadmerné používanie hnojív alebo pesticídov, alebo nadmernú produkciu určitých komodít a podporu určitých biopalív - a uľahčili obchodovanie s ovocím a zeleninou, ktoré majú z hľadiska výživy väčšiu hodnotu.