< sekcia Magazín

Švédsky vedec Celsius sa narodil pred 320 rokmi

Ilustračné foto. Foto: FOTO TASR - Roman Hanc

Anders Celsius prejavoval už od detstva nadanie na matematiku.

Uppsala/Bratislava 27. novembra (TASR) – Súčasťou každodenného života sa stali predpovede počasia a údaje o nameranej či predpokladanej teplote vzduchu. Stupne Celzia, v ktorých sa teplota meria, sú azda najznámejším prínosom švédskeho vedca, podľa ktorého sú aj pomenované.

Pomôcku na meranie teploty si najskôr len pre vlastné potreby pri výskumoch zostrojil švédsky astronóm a fyzik Anders Celsius. Jeho stupnica merania teploty sa ujala takmer na celom svete, hoci mala pôvodne inú podobu, než dnes.

V sobotu 27. novembra uplynie 320 rokov od narodenia švédskeho vedca.

Anders Celsius sa narodil 27. novembra 1701 vo švédskom meste Uppsala. Na tamojšej univerzite pôsobili obaja jeho starí otcovia, Magnus Celsius ako matematik, Anders Spole bol astronóm. Rovnako sa astronómii venoval aj Andersov otec Nils Celsius.

Anders Celsius prejavoval už od detstva nadanie na matematiku. Študoval takisto na univerzite v Uppsale, kde od ukončenia štúdia v roku 1730 pôsobil ďalej ako profesor astronómie.

Veľa času však strávil na cestách. Po roku 1732 prešiel viacero európskych krajín a navštevoval tamojšie observatóriá. V rokoch 1736 až 1737 bol súčasťou výpravy francúzskeho astronóma Pierre-Louisa Moreaua de Maupertuisa do Laponska. Jej cieľom bolo paralelne s podobnou expedíciou v rovníkovej oblasti južnej Ameriky potvrdiť predpoklad Isaaca Newtona, že je Zem na póloch sploštená.

Newtonov predpoklad sa potvrdil a Celsius vďaka výprave získal veľkú slávu. V roku 1740 vybudoval v Uppsale observatórium vybavené najmodernejšou meracou technikou. Skúmal magnetické pole Zeme, polárnu žiaru, ako prvý meral jas hviezd. Zasadzoval sa o prijatie Gregoriánskeho kalendára vo Švédsku (stalo sa tak v roku 1753).

Zaoberal sa aj meraním teploty, pre ktoré vyvinul prvú stupnicu v roku 1724 nemecký fyzik Daniel Gabriel Fahrenheit – v anglosaských krajinách sa používa dodnes. Mnohým ľuďom vrátane Celzia však Fahrenheitova stupnica pripadala nelogická.

V roku 1742 tak Celsius vyvinul ortuťový teplomer so stupnicou, ktorá mala sto dielikov medzi bodom mrazu a teplotou varu vody. Celziova stupnica však bola pôvodne obrátená – teda bod varu mal nula a bod mrazu sto stupňov. Až v roku 1747, po Celsiovej smrti, obrátil stupnicu ďalší slávny švédsky vedec Carl von Linné.

Anders Celsius zomrel predčasne na tuberkulózu 24. apríla 1744 vo svojom dome v Uppsale vo veku 42 rokov.

Celziovo meno stupnica nesie až od roku 1948. Dodnes sa používa na meranie teploty predovšetkým v meteorológii, či v medicíne a v bežnej praxi.

Vo fyzike sa však hlavnou stala stupnica, ktorú v roku 1848 navrhol lord Kelvin, vlastným menom William Thomson. Začína sa od absolútnej nuly, ktorá predstavuje najnižšiu možnú hodnotu pre teplotu (- 273,15 stupňov Celzia). Teplota sa neoznačuje v stupňoch ale priamo v Kelvinoch a nemôže nadobúdať záporné hodnoty, preto sa používa pre fyzikálne výpočty.