FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Malária je známa aj ako bahenná horúčka.
Autor TASR
Bratislava 24. apríla (TASR) - Svetový deň boja proti malárii sa každoročne pripomína od roku 2001 a je masívne podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Pod týmto názvom sa pripomínal prvýkrát 25. apríla 2008, rozhodlo sa o tom v roku 2007 v Ženeve. Nahradil sa tak dovtedajší Africký deň boja proti malárii, ktorý sa v aprílovom termíne registroval od roku 2001.
Svetový deň boja proti malárii 2025 sa nesie v duchu oživenia úsilia na všetkých úrovniach – od globálnych politík po komunitné aktivity – a urýchlenia pokroku v záujme eliminácie tejto choroby. Výzvam v súčasnosti čelí región Pacifiku.
Epidemiológia ochorenia je mimoriadne rôznorodá – malária sa často vyskytuje v odľahlých oblastiach alebo medzi ťažko dostupnými a vysoko mobilnými skupinami obyvateľstva, ako sú lesní robotníci, migranti, pôvodní obyvatelia, vojenský personál a utečenci. Výzvy v regióne zahŕňajú aj poskytovanie služieb odľahlým komunitám v Papue-Novej Guinei a na Šalamúnových ostrovoch.
Aj keď je cesta k naplneniu vízie "nulovej malárie" náročná, pacifické regióny zaznamenali výrazné úspechy v kontrole ochorenia. V období 2000–2023 klesla incidencia malárie z 4,1 na 2,3 prípadu na 1000 obyvateľov. V riziku úmrtnosti z 1,0 na 0,4 úmrtia na 100.000 obyvateľov. V roku 2023 pripadalo na Papuu-Novú Guineu 87,5 % všetkých prípadov malárie v regióne, nasledovali Šalamúnove ostrovy, Filipíny a Kambodža. Čína bola v roku 2021 oficiálne vyhlásená za krajinu bez výskytu malárie. Malajzia nehlásila žiaden prípad malárie u ľudí už šesť po sebe nasledujúcich rokov. Päť krajín – Kambodža, Laos, Kórejská republika, Vanuatu a Vietnam – evidovalo v roku 2023 menej ako 10.000 odhadovaných prípadov.
Malária je známa aj ako bahenná horúčka. V nejakej forme sa vyskytuje takmer všade - v subsaharskej Afrike, Ázii, Južnej Amerike, na Blízkom východe a donedávna aj v niektorých častiach Európy. Patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia, prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles. Priebeh malárie môže byť v niektorých prípadoch rýchly a dochádza k stavom ohrozenia života, zlyhávajú životne dôležité orgány, napríklad obličky či pečeň. Klasickým príznakom choroby je zimnica a vysoká horúčka. Po jej prudkom poklese sa po dvoch až štyroch dňoch opäť objavuje.
Najnovšie zozbierané údaje od WHO ukazujú, že od roku 2000 sa podarilo zabrániť odhadom 2,2 miliardám prípadov malárie a 12,7 miliónom úmrtí. Napriek tomu však malária ostáva vážnou hrozbou pre verejné zdravie na celom svete, najmä v africkom regióne. Podľa najnovšej správy WHO o stave malárie bolo v roku 2023 celosvetovo zaznamenaných približne 263 miliónov prípadov a 597-tisíc úmrtí na maláriu. To predstavuje asi o 11 miliónov viac prípadov než v roku 2022, pričom počet úmrtí zostal približne rovnaký. Asi 95 % týchto úmrtí sa vyskytlo v africkom regióne, kde stále nemá prístup k potrebným službám na prevenciu, odhalenie a liečbu ochorenia príliš veľa ľudí.
Francúzsky vojenský lekár a špecialista na parazity Charles Louis Alphonse Laveran (1845-1922) v roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za medicínu v oblasti prác vo fyziológii a za objav chorôb spôsobených prvokmi.
Prevenciou pred maláriou v oblastiach jej výskytu je nosenie dlhých rukávov a nohavíc i používanie sieťok proti komárom. Na liečbu sa používa chinín a z neho odvodené látky.
Svetový deň boja proti malárii 2025 sa nesie v duchu oživenia úsilia na všetkých úrovniach – od globálnych politík po komunitné aktivity – a urýchlenia pokroku v záujme eliminácie tejto choroby. Výzvam v súčasnosti čelí región Pacifiku.
Epidemiológia ochorenia je mimoriadne rôznorodá – malária sa často vyskytuje v odľahlých oblastiach alebo medzi ťažko dostupnými a vysoko mobilnými skupinami obyvateľstva, ako sú lesní robotníci, migranti, pôvodní obyvatelia, vojenský personál a utečenci. Výzvy v regióne zahŕňajú aj poskytovanie služieb odľahlým komunitám v Papue-Novej Guinei a na Šalamúnových ostrovoch.
Aj keď je cesta k naplneniu vízie "nulovej malárie" náročná, pacifické regióny zaznamenali výrazné úspechy v kontrole ochorenia. V období 2000–2023 klesla incidencia malárie z 4,1 na 2,3 prípadu na 1000 obyvateľov. V riziku úmrtnosti z 1,0 na 0,4 úmrtia na 100.000 obyvateľov. V roku 2023 pripadalo na Papuu-Novú Guineu 87,5 % všetkých prípadov malárie v regióne, nasledovali Šalamúnove ostrovy, Filipíny a Kambodža. Čína bola v roku 2021 oficiálne vyhlásená za krajinu bez výskytu malárie. Malajzia nehlásila žiaden prípad malárie u ľudí už šesť po sebe nasledujúcich rokov. Päť krajín – Kambodža, Laos, Kórejská republika, Vanuatu a Vietnam – evidovalo v roku 2023 menej ako 10.000 odhadovaných prípadov.
Malária je známa aj ako bahenná horúčka. V nejakej forme sa vyskytuje takmer všade - v subsaharskej Afrike, Ázii, Južnej Amerike, na Blízkom východe a donedávna aj v niektorých častiach Európy. Patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia, prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles. Priebeh malárie môže byť v niektorých prípadoch rýchly a dochádza k stavom ohrozenia života, zlyhávajú životne dôležité orgány, napríklad obličky či pečeň. Klasickým príznakom choroby je zimnica a vysoká horúčka. Po jej prudkom poklese sa po dvoch až štyroch dňoch opäť objavuje.
Najnovšie zozbierané údaje od WHO ukazujú, že od roku 2000 sa podarilo zabrániť odhadom 2,2 miliardám prípadov malárie a 12,7 miliónom úmrtí. Napriek tomu však malária ostáva vážnou hrozbou pre verejné zdravie na celom svete, najmä v africkom regióne. Podľa najnovšej správy WHO o stave malárie bolo v roku 2023 celosvetovo zaznamenaných približne 263 miliónov prípadov a 597-tisíc úmrtí na maláriu. To predstavuje asi o 11 miliónov viac prípadov než v roku 2022, pričom počet úmrtí zostal približne rovnaký. Asi 95 % týchto úmrtí sa vyskytlo v africkom regióne, kde stále nemá prístup k potrebným službám na prevenciu, odhalenie a liečbu ochorenia príliš veľa ľudí.
Francúzsky vojenský lekár a špecialista na parazity Charles Louis Alphonse Laveran (1845-1922) v roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za medicínu v oblasti prác vo fyziológii a za objav chorôb spôsobených prvokmi.
Prevenciou pred maláriou v oblastiach jej výskytu je nosenie dlhých rukávov a nohavíc i používanie sieťok proti komárom. Na liečbu sa používa chinín a z neho odvodené látky.
