
Deje sa tak na počesť narodenia významného slovinského priekopníka včelárstva Antona Janšu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
New York 20. mája (TASR) - Svetový deň včiel vyhlásila v roku 2017 Organizácia Spojených národov (OSN). Po prvý raz sa 20. mája pripomínal v roku 2018. Deje sa tak na počesť narodenia významného slovinského priekopníka včelárstva Antona Janšu.
Cieľom Svetového dňa včiel je zvýšiť povedomie o kľúčovom význame včiel pre opeľovanie, biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť, ale aj poukázať na to ako sú ohrozené. Tohtoročné motto znie „Spolu pre ľudí a našu planétu. Partnerstvo, ktoré nás všetkých podporuje.“
Anton Janša (20. mája 1734 - 13. septembra 1773) sa narodil v Breznici na území dnešného Slovinska. Napriek svojmu maliarskemu talentu sa už od mladosti zaujímal a venoval včelárstvu.
Rakúska-uhorská panovníčka Mária Terézia vymenovala v roku 1770 Janšu za prvého riaditeľa včelárskej školy vo Viedni. Dve z jeho kníh vyšli v nemčine - Rozprava o pôvode včiel (1771) a Úplná náuka o včelárstve (1775). Druhá publikácia vyšla dva roky po jeho smrti vďaka pomoci Petra Pavla Glavara, ktorý dielo preložil a doplnil.
Janša sa v 18. storočí zaslúžil o vedecké poznatky a popísal život včiel spôsobom, ktorý predstihol svoju dobu. Veril, že včely sú dokonalé bytosti, ktoré fungujú v harmónii a disciplíne, a preto sú dokonalým vzorom pre ľudstvo.
Včela medonosná (Apis mellifera) je hmyz, ktorý žije v niekoľkotisícových spoločenstvách, ktoré sa nazývajú včelstvá. Včelstvo je spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku (kráľovnú), asi 40 až 60 tisíc robotníc v lete, v období rozmnožovania stoviek až tisícov jedincov.
Včelári vo viacerých krajinách zaznamenávajú úbytok svojich včelstiev. V Európe sa s týmto problémom najviac stretávajú vo Francúzsku, v Belgicku, Nemecku, Británii, Taliansku, Španielsku a v Holandsku. Ide však o celosvetový problém, pretože včiel ubúda aj v Spojených štátoch, Rusku a Brazílii.
Len veľmi málo rastlín sa opeľuje samo, ostatné k opeleniu a vytváraniu semien potrebujú buď živočíchy, vietor alebo vodu. Keďže včiel, ktoré sú najdôležitejšie opeľovače, ubúda, farmári v niektorých krajinách, napríklad v Číne, opeľujú svoje ovocné stromy ručne. Opeľovače môžu zabíjať aj pesticídy alebo iné znečisťujúce látky. Pre včely sú obzvlášť nebezpečné invazívne cudzie druhy, choroby či paraziti. Medzi ďalšie faktory patria zmeny podnebia, rastúce teploty a extrémne počasie.
V Európskej únii závisí (aspoň čiastočne) od opeľovania živočíchmi 84 percent druhov plodín a 78 percent druhov voľne rastúcich kvetov. Opeľovanie hmyzom alebo drobnými živočíchmi prispieva k rôznorodosti a lepšej kvalite ovocia, zeleniny, orechov a semien. Opeľovače prispievajú aj k výrobe liekov, biopalív, vlákien a dreva.
Veľký prínos včelárstva predstavuje produkcia medu, vosku, včelej materskej kašičky, peľu, propolisu a jedu. Tieto produkty majú veľký význam pre výživu ľudí, ale slúžia napríklad tiež ako surovina na výrobu liečiv či kozmetiky.
Pri príležitosti Svetového dňa včiel sa konajú na Slovensku aj vo svete rôzne besedy a podujatia. Tieto akcie sa organizujú s cieľom priblížiť verejnosti a deťom život včiel a ich nenahraditeľný význam pre prírodu.
Cieľom Svetového dňa včiel je zvýšiť povedomie o kľúčovom význame včiel pre opeľovanie, biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť, ale aj poukázať na to ako sú ohrozené. Tohtoročné motto znie „Spolu pre ľudí a našu planétu. Partnerstvo, ktoré nás všetkých podporuje.“
Anton Janša (20. mája 1734 - 13. septembra 1773) sa narodil v Breznici na území dnešného Slovinska. Napriek svojmu maliarskemu talentu sa už od mladosti zaujímal a venoval včelárstvu.
Rakúska-uhorská panovníčka Mária Terézia vymenovala v roku 1770 Janšu za prvého riaditeľa včelárskej školy vo Viedni. Dve z jeho kníh vyšli v nemčine - Rozprava o pôvode včiel (1771) a Úplná náuka o včelárstve (1775). Druhá publikácia vyšla dva roky po jeho smrti vďaka pomoci Petra Pavla Glavara, ktorý dielo preložil a doplnil.
Janša sa v 18. storočí zaslúžil o vedecké poznatky a popísal život včiel spôsobom, ktorý predstihol svoju dobu. Veril, že včely sú dokonalé bytosti, ktoré fungujú v harmónii a disciplíne, a preto sú dokonalým vzorom pre ľudstvo.
Včela medonosná (Apis mellifera) je hmyz, ktorý žije v niekoľkotisícových spoločenstvách, ktoré sa nazývajú včelstvá. Včelstvo je spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku (kráľovnú), asi 40 až 60 tisíc robotníc v lete, v období rozmnožovania stoviek až tisícov jedincov.
Včelári vo viacerých krajinách zaznamenávajú úbytok svojich včelstiev. V Európe sa s týmto problémom najviac stretávajú vo Francúzsku, v Belgicku, Nemecku, Británii, Taliansku, Španielsku a v Holandsku. Ide však o celosvetový problém, pretože včiel ubúda aj v Spojených štátoch, Rusku a Brazílii.
Len veľmi málo rastlín sa opeľuje samo, ostatné k opeleniu a vytváraniu semien potrebujú buď živočíchy, vietor alebo vodu. Keďže včiel, ktoré sú najdôležitejšie opeľovače, ubúda, farmári v niektorých krajinách, napríklad v Číne, opeľujú svoje ovocné stromy ručne. Opeľovače môžu zabíjať aj pesticídy alebo iné znečisťujúce látky. Pre včely sú obzvlášť nebezpečné invazívne cudzie druhy, choroby či paraziti. Medzi ďalšie faktory patria zmeny podnebia, rastúce teploty a extrémne počasie.
V Európskej únii závisí (aspoň čiastočne) od opeľovania živočíchmi 84 percent druhov plodín a 78 percent druhov voľne rastúcich kvetov. Opeľovanie hmyzom alebo drobnými živočíchmi prispieva k rôznorodosti a lepšej kvalite ovocia, zeleniny, orechov a semien. Opeľovače prispievajú aj k výrobe liekov, biopalív, vlákien a dreva.
Veľký prínos včelárstva predstavuje produkcia medu, vosku, včelej materskej kašičky, peľu, propolisu a jedu. Tieto produkty majú veľký význam pre výživu ľudí, ale slúžia napríklad tiež ako surovina na výrobu liečiv či kozmetiky.
Pri príležitosti Svetového dňa včiel sa konajú na Slovensku aj vo svete rôzne besedy a podujatia. Tieto akcie sa organizujú s cieľom priblížiť verejnosti a deťom život včiel a ich nenahraditeľný význam pre prírodu.




