< sekcia Magazín

Televízny a rozhlasový režisér Ivan Teren sa narodil pred 100 rokmi

Slovenský režisér Ivan Teren, archívna snímka. Foto: TASR/Martin Baumann

V roku 1946 mu vyšla básnická zbierka Rozstrieľané mesto. Hereckej kariére rovnako ako profesii dramaturga v Slovenskom národnom divadle sa venoval v rokoch 1946-1952.

Slatina nad Bebravou/Bratislava 31. augusta (TASR) – Tvorbu režiséra, dramaturga, scenáristu i básnika Ivana Terena ovplyvnila predovšetkým skúsenosť zo Slovenského národného povstania (SNP). Už ako mladík sa aktívne angažoval v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici, umelecky sa ďalej profiloval v divadle, rozhlase aj v televízii. Viedol Televíznu filmovú tvorbu a taktiež umelecké programy Československej televízie.

Od narodenia režiséra Ivana Terena uplynie v utorok 31. augusta 100 rokov.

Ivan Teren sa narodil 31. augusta 1921 v Slatine nad Bebravou. Navštevoval gymnázium v Trenčíne a v Prešove, kde aj zmaturoval. Počas stredoškolských štúdií sa začal venovať literatúre. Prispieval do časopisov Nový rod, Tvorba, Elán. Taktiež sa už v mladosti zaujímal o divadlo. V roku 1942 debutoval v rozhlase dramatizáciou hry Divný Janko od Jána Poničana. Štúdium slovenčiny a filozofie absolvoval v roku 1948 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského v Bratislave).

Počas SNP pôsobil v Slobodnom slovenskom vysielači, redigoval aj odbojový časopis Mor ho!. Od roku 1945 pracoval ako literárny referent a vedúci slovenského odboru v Československom rozhlase v Košiciach.

V roku 1946 mu vyšla básnická zbierka Rozstrieľané mesto. Hereckej kariére rovnako ako profesii dramaturga v Slovenskom národnom divadle sa venoval v rokoch 1946-1952. Je autorom folklórneho divadelného pásma o ľudovom umení a kráse Slovenska s názvom Rok na dedine (1948), podľa ktorého bol nakrútený rovnomenný film (1967).

Ako riaditeľ Slovenského národného divadla pôsobil v rokoch 1952 - 1955, potom až do roku 1962 zastával post šéfrežiséra Československého rozhlasu v Bratislave. V Československej televízii pôsobil v rokoch 1962 - 1981 ako režisér aj ako šéf umeleckých programov a viedol útvar Televíznej filmovej tvorby (1964-1971).

V rozhlase sa ako režisér podpísal pod mnoho nahrávok poézie a prózy, domácich i svetových rozhlasových aj divadelných hier. Medzi najznámejšie patria Herodes a Herodias, Hernani, Krvavá svadba, Čajka, Idiot, Puškin, Manon Lescaut, Kde hvízdajú drozdy alebo Hráč. V roku 1957 Teren naštudoval jednu z prvých bratislavských televíznych inscenácií Ilúzia. Scenár s vojnovou tematikou napísala Hana Zelinová.

Do televíznej podoby spracoval diela slovenskej ako aj zahraničnej literatúry: Bankrot (1959), Polnoc bude o päť minút (1962), Dom Bernardy Alby (1966), Od štvrtka do zmŕtvychvstania (1969) či Proces (1972). Je autorom hraného dokumentárneho triptychu o Teheránskej, Jaltskej a Postupimskej dohode (1972-1985).

Slovenský režisér Ivan Teren (vľavo) si preberá od Štefana Vraštiaka (vpravo), predsedu Slovenského filmového zväzu cenu za celoživotné dielo počas udeľovania Igricov a tvorivých prémií a Cien slovenskej filmovej kritiky 24. mája 2007 v Bratislave. Archívna snímka.
Foto: TASR - Martin Baumann


Teren režíroval aj snímku Kronika (1974), seriál Jedenáste prikázanie (1977), filmy Zbojnícka mladosť (1978) či Smrť chodí po horách (1979). Pod jeho vedením vznikli tiež televízne adaptácie divadelných hier Prelom (1980) či Ruže a sneh (1983). Podľa románu Kláry Jarunkovej zrežíroval televíznu inscenáciu Čierny slnovrat (1984) a podpísal sa aj pod dvojdielnu televíznu adaptáciu románu Johna Galsworthyho Puto najsilnejšie (1990).

Umelecky Ivan Teren spolupracoval s výraznými hereckými osobnosťami. Najčastejšie s Mikulášom Hubom, Elom Romančíkom, Štefanom Kvietikom, Františkom Dibarborom či Michalom Dočolomanským. Za celoživotné dielo mu v máji 2007 udelili filmovú cenu Igric.

Významný režisér, ktorý sa výraznou mierou zaslúžil o rozvoj televíznej a rozhlasovej tvorby, zomrel 15. mája 2010 v Bratislave vo veku 88 rokov.