Quantcast
< sekcia Magazín

Transplantáciu srdca u detí sprevádzajú emócie

Na archívnej snímke 9. júla 1968 sa v Bratislave uskutočnila prvá transplantácia srdca v bývalom Československu. Pacientkou bola Šarlota Horváthová, ktorá napriek všestrannej starostlivosti zomrela. Foto: TASR/Koloman Cích

S rodičmi darcu je vhodné opakovane hovoriť. Hoci zo zákona nie je potrebné od nich získať povolenie na transplantáciu, lekári to robia.

Bratislava 7. marca (TASR) – Transplantácia detského srdca so sebou nesie veľké množstvo emócií, hovorí Matej Nosáľ, primár Kardiochirurgického oddelenia Detského kardiocentra v Bratislave.

"S rodičmi darcu je vhodné opakovane hovoriť. Hoci zo zákona nie je potrebné od nich získať povolenie na transplantáciu, lekári to robia," povedal pre TASR. Dodal, že rodičia na darcovstvo vo väčšine prípadov pristanú.

Detských čakateľov nie je ročne veľa, ide o jedného alebo dvoch pacientov. Tí na srdce vedia čakať polroka aj rok, technológia je podľa Nosáľa moderná. "Dieťa vieme dať na dočasnú mimotelovú podporu, ktorá zabezpečí funkciu srdca," vysvetlil. Ročne nájdu lekári jeden až dvoch darcov.

Percento zlyhania detských sŕdc po operácii nie je vysoké, ide o maximálne päť percent prípadov. Polovica z operovaných detí prežije so srdcom aj desať rokov, povedal Nosáľ. "Potom pre pacientov hľadáme ďalšie srdce, čo je už jednoduchšie. Deti sú už podstatne väčšie a často už môžu dostať dospelé srdce."

Častejšie ako s transplantáciami sa detskí kardiochirurgovia stretávajú s operáciou vrodených srdcových chýb. Tých je spolu s rôznymi kombináciami veľa, lekári vykonávajú približne 70 druhov operácií. "Možno operovať všetky srdcové chyby," poznamenal.

Bratislavských kardiochirurgov nelimituje ani srdcová chyba, o ktorej majú málo informácií. Pri diagnostike ojedinelých srdcových chýb im pomáha srdce z 3D tlačiarne.