< sekcia Magazín

Ubehlo 80 rokov od tajnej operácie s krycím názvom Benjamin

Ilustračná snímka. Foto: TASR Radovan Stoklasa

Pred 80 rokmi došlo k najväčšiemu výsadkárskemu omylu československej armády.

Londýn 16. apríla (TASR) - Historicky prvým československým vojnovým parašutistom vysadeným zo zahraničia vo vlasti sa stal Otmar Riedl. Zúčastnil sa na tajnej operácii s krycím názvom Benjamin, ktorá sa však skončila najväčším výsadkárskym omylom československej armády. Otmar Riedl bol totiž vysadený takmer 500 kilometrov od plánovaného miesta.

V piatok 16. apríla uplynie od operácie Benjamin 80 rokov.

Dva roky po rozpade Československa sa exilová vláda v Londýne snažila pomôcť domácemu odboju aj zoskokmi parašutistov. Začiatkom roku 1941 vyvrcholili prípravy na vyslanie prvého československého výsadku do okupovanej vlasti. Jeho jediným členom bol 26-ročný Otmar Riedl.

Otmar Riedl sa narodil 12. septembra 1914 v moravskom meste Kroměříž a od 14 rokov pracoval na rôznych pozíciách vo firme Baťa. V roku 1936 nastúpil na základnú vojenskú službu, o tri roky sa do firmy vrátil. Najskôr mu ponúkli pozíciu obchodného zástupcu v Belgickom Kongu (dnes Konžská demokratická republika), neskôr bola cieľová destinácia zmenená na Rodéziu (dnešné Zimbabwe).

Pred odchodom do Afriky pracoval v juhoslovanskej pobočke firmy Baťa v chorvátskej dedine Borovo, kde ho zastihla druhá svetová vojna. Vzápätí po jej vypuknutí vstúpil do československej zahraničnej armády.

Po kapitulácii Francúzska sa v júli 1940 presunul do Británie, kde bol zaradený k 1. pešiemu práporu 1. československej zmiešanej brigády. V januári 1941 ho po krátkom a intenzívnom výcviku vybrali na plnenie úloh v rámci operácie, ktorá dostala názov Benjamin a Otmar Riedl krycie meno František Novák. Ako kuriér prezidenta Edvarda Beneša mal v rámci tajnej operácie odovzdať domácemu odboju posolstvo prezidenta, ako aj doručiť kryštály do vysielačky.

Po viacerých odkladoch lietadlo s Riedlom napokon 16. apríla 1941 vzlietlo. Zoskočiť mal pri obci Křečhoř, ležiacej neďaleko stredočeského mesta Kolín. Lietadlo však bolo nad okupovanou Európou napadnuté protilietadlovým delostrelectvom, a tak muselo niekoľkokrát zmeniť smer. Vďaka obrovskej chybe navigácie vysadili Otmara Riedla na rakúsko-talianskych hraniciach v Alpách pri tirolskom meste Landeck, čo bolo asi 460 kilometrov od plánovaného miesta.

Výsadkárovi Riedlovi bolo hneď po zoskoku jasné, že sa nenachádza tam, kde mal byť. Nestratil však duchaprítomnosť. Náhradné kryštály do vysielačky zakopal v lese a posolstvo prezidenta odboju, ukryté v malej kapsule, prehltol. Po zadržaní colníkmi a výsluchu políciou vsadil všetko na jednu kartu a vyrozprával svoj skutočný príbeh o zamestnancovi firmy Baťa, ktorý sa vracia z Juhoslávie - pôsobenie v československej armáde vynechal - a bol po ceste domov prepadnutý a okradnutý.

Za nedovolené prekročenie hraníc si odsedel dva mesiace vo väzení v Innsbrucku. Po odpykaní trestu a overení pravdivosti tvrdenia, že pracuje v obuvníckej firme, sa mohol vrátiť domov a v Tábore začal pracovať ako vedúci predajne Baťa. Personálne oddelenie firmy Baťa ho totiž neprezradilo, hoci vedelo o jeho odchode do zahraničnej armády.

Otmar Riedl sa ešte pokúsil nadviazať spojenie s domácim odbojom, ale neúspešne, a na konci druhej svetovej vojny sa zapojil do pražského povstania.

V druhej polovici roku 1945 bol prepustený z aktívnej vojenskej služby a vrátil sa do firmy Baťa ako kontrolór predajní. Od roku 1952 pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 1970 ako vedúci obchodného domu n.p. Textil Gottwaldov.

Prvý československý parašutista druhej svetovej vojny Otmar Riedl zomrel 10. októbra 1994 v Holešove, necelý mesiac po svojich 80. narodeninách.