Quantcast
< sekcia Magazín

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Po kultovej Trati mládeže ideme naspäť

Kozelnícky viadukt Foto: Tablet.TV

TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.

Bratislava 3. december (Teraz.sk/TABLET.TV) - Pred týždňom sme išli do mesta zapísaného v zozname Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Dnes pôjdeme touto traťou opačným smerom.

V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.

Dnes vám ponúkame možnosť precestovať trať ŽSR 154 Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 6112.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!



Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Banskou Štaivnicou a Hronskou Dúbravou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty: Stanica Banská Štiavnica


Stanica Banská Štiavnica
Foto: Tablet.TV

Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach - VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.


Technické údaje o vlaku a trati
Jazda v osobnom vlaku Os 6112 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v motorovej jednotke radu 812.
Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica alebo Trať mládeže (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 154) je jednokoľajná horská železničná trať vedúca dolinou potoka Jasenica, spájajúca Banskú Štiavnicu s Pohroním (Hronskou Dúbravou).

Z histórie trate
Banská Štiavnica patrila v minulosti vďaka ťažbe vzácnych kovov medzi najdôležitejšie mestá monarchie. Koncom 18. storočia bola Štiavnica s poddanskými dedinami s viac ako 20 000 obyvateľmi druhým najväčším sídlom na Slovensku tesne za Bratislavou. V roku 1870 sa preto začala stavať úzkorozchodná železnica z Hronskej Dúbravy s rozchodom jeden meter. Trať bola sprevádzkovaná v auguste 1873 ako prvá verejná úzkorozchodná parná železnica vo vtedajšom Uhorsku. Prejdenie vzdialenosti viac ako 20 kilometrov trvalo približne hodinu a pol (z Banskej Štiavnice do Hronskej Breznice za 1 hodinu a 19 – 24 minút a naspäť za 1 hodinu 44 minút). Parný vlak dostal pomenovanie „Štiavnická Anča“, ktoré sa doteraz lokálne používa na označenie vlakovej súpravy premávajúcej na tejto trati.

Počas existencie Slovenského štátu bola medzi prioritami dopravného prepojenia aj železnica s normálnym rozchodom do Banskej Štiavnice. Výstavba novej trate s normálnym rozchodom sa začala slávnostným výkopom 6. októbra 1943. V roku 1944 boli práce pod vplyvom prebiehajúcich bojov druhej svetovej vojny zastavené.
Po vojne sa najprv obnovovali poškodené úseky dôležitejších koridorov a význam spojovacích a málo frekventovaných tratí, ako bola táto, výrazne poklesol. Navyše Štiavnická železnica bola rozostavaná len na časti trate a niektoré úseky neboli vôbec začaté. Namiesto opätovného plánovanému začiatku prác v roku 1946 hrozilo definitívne zastavenie výstavby.

Trať mládeže
Záchranou výstavby bola záväzok bývalého Ústredia Zväzu slovenskej mládeže na konferencii 27. októbra 1947, ktoré sa zaviazalo, že trať dobuduje a odovzdá do 28. októbra 1949do užívania. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 dostal projekt názov Trať mládeže. Najvyšší vtedajší predstaviteľ Slovenska, predseda Zboru povereníkov Gustáv Husák(vtedy 35 ročný) otváral výkop mládežníckej časti výstavby 1. apríla 1948. Samotné práce na trati sa oficiálne začali 5. apríla 1948. Na návštevu prišiel aj Klement Gottwald.
Na archívnej snímke z 31. októbra 1949 spustenie dopravy na Trati mládeže v Hronskej Dúbrave. V rámci osláv 30. výročia ČSR konala sa v nedeľu 30. októbra v Údolí radosti na Trati mládeže slávnosť zahájenia dopravy za účasti vlády, Slovenskej národnej rady, Zboru povereníkov, Československého zväzu mládeže a iných významných politických a verejných činiteľov. Na snímke slávnostný vlak prechádza cez viadukt.
Foto: TASR - Koloman Cích

Trať mládeže bola jedna z prvých veľkých propagandistických „stavieb mládeže“ na Slovensku a aj preto má mimoriadny význam.Režim podporoval a propagoval tieto stavby, pretože mali dokazovať „budovateľské nadšenie a oddanosť mladých ľudí socializmu a zároveň poslúžili ako nástroj ich ovplyvňovania“.
Na stavbe sa vystriedalo 47 162 mladých ľudí. Väčšina z nich bola z Československa, ale 1601 prišlo zo zahraničia (z Albánska, Alžírska, Anglicka, Bulharska, Francúzska, Indie, Maďarska, Nórska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny). Brigádovali väčšinou zadarmo (okrem platených organizátorov).
Na archívnej snímke z 31. októbra 1949 spustenie dopravy na Trati mládeže v Hronskej Dúbrave. V rámci osláv 30. výročia ČSR konala sa v nedeľu 30. októbra v Údolí radosti na Trati mládeže slávnosť zahájenia dopravy za účasti vlády, Slovenskej národnej rady, Zboru povereníkov, Československého zväzu mládeže a iných významných politických a verejných činiteľov. Na snímke privítanie na stanici v Banskej Štiavnici.
Foto: TASR - Koloman Cích


Od leta 2009 pôsobí v koncovej stanici Trate mládeže v Banskej Štiavnici občianske združenie Štokovec, priestor pre kultúru, ktoré tu realizuje projekt rezidenčného centra Banská Stanica Contemporary.

V roku 2012 ministerstvo dopravy SR oznámilo, že zruší osobnú dopravu na tejto trati od 9. decembra 2012 z ekonomických dôvodov. Aj vďaka petícii miestnych aktivistov z augusta 2012, ktorí ju spustili po skončení pripomienkového konania k návrhu nového cestovného poriadku, v ktorom ich pripomienky a argumenty neboli vypočuté, ministerstvo svoje rozhodnutie zmenilo. V roku 2012 sa tiež Banskoštiavnická samospráva obrátila na pamiatkárov so žiadosťou o zápis Trate Mládeže do registra národných kultúrnych pamiatok.


Technické parametre trate
Úzkokoľajná trať nebola zhodná so súčasnou traťou a jej pozostatky sú v teréne mimo novej trate viditeľné doteraz. Pre terénne prekážky bola jej celková dĺžka pôvodne asi o 2 km dlhšia (22 km a 895 m) a to aj preto, že vychádzala z Hronskej Breznice. V Banskej Štiavnici mala trať konečnú na Špitálskej lúke, kde sú teraz postavené obytné a rodinné domy. Jedna zo staničných budov sa zachovala pri tamojšej základnej škole, no iba málokto vie, čomu kedysi slúžila. O histórii tohto miesta hovorí už len názov ulice Železničiarska a miestne pomenovanie Stará stanica.

Trať s horským charakterom (výškový rozdiel 266 metrov) si vyžadovala rozsiahle zemné práce a bolo potrebné vybudovať oceľový most cez Hron s rozpätím (2 x 20,18 + 40,37 m), 300 m dlhý Beliansky a 127 m dlhý Kozelnícky viadukt, 1 194,5 m dlhý Banskoštiavnický (Kolpašský) tunel, až 18 m vysoké násypy a 19 m hlboké zárezy, čím sa trať z H. Dúbravy skrátila z 20,3 na súčasných 19,731 km. Prevádzka na trati bola slávnostne otvorená 29. októbra 1949.

Pôvodne plánované predĺženie trate do Pukanca (cez Štiavnické Bane) a do Hontianskych Nemiec (cez Svätý Anton) sa nikdy nezrealizovalo.

Stanice a zastávky na trati
• Banská Štiavnica
• Banský Studenec zastávka (vo vzdialenosti 4,9 km po ceste 2536 od obce Banský Studenec)
• Banská Belá
• Kozelník
• Hronská Dúbrava – križovatka s traťou 150 (Nové Zámky – Zvolen) a 171 (Zvolen – Diviaky)


Koniec cesty – Hronská Dúbrava


Hronská Dúbrava
Foto: Tablet.TV


Zaujímavosti trate


Banská Štiavnica
Banská Štiavnica
Foto: TASR/Jozef Poliak

Banská Štiavnica (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya) je historické mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou. Známe je ťažbou kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou. „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950. Mesto je centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo mesto Banská Štiavnica s okolím zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Osud mesta Banská Štiavnica je úzko spätý s bohatými nálezmi drahých kovov, najmä striebornej rudy. Územie mesta bolo osídlené Keltmi už v 3. – 2. storočí pred Kr., ktorí tu ťažili zlato. Z roku 1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako terra banensium – zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska, z roku 1217 je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku 1238 dostalo mesto mestské privilégiá a z roku 1275 pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou. V roku 1442 zažilo mesto plienenie a vraždenie vojskami Šimona Rozgoňa, roku 1443 postihlo mesto ničivé zemetrasenie, po ktorom muselo byť mesto opäť vybudované.
Foto: TASR/Dušan Hein

V auguste 1873 bola sprevádzkovaná úzkorozchodná železnica z Hronskej Dúbravy ako prvá úzkorozchodná nekonská/parná železnica vo vtedajšom Uhorsku, ktorá je v súčasnosti známa ako Trať mládeže. V roku 1878 bola dokončená voznická dedičná štôlňa, ktorej dĺžka je okolo 16 km a slúžila na odvodňovanie baní. V júni roku 1919 do mesta prišla Maďarská červená armáda, v rokoch 1923 – 1960 malo mesto štatút okresného mesta, tento štatút mu bol obnovený roku 1996. 28. októbra 1948 bola do prevádzky uvedená železničná trať do mesta, 11. decembra 1993 bolo mesto zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, roku 2001 bola po meste pomenovaná planétka (22185) Štiavnica.
Zdroj: wikipedia.org a vlaky.net