Quantcast
< sekcia Magazín

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Vlakom po Orave

Železničná stanica Oravský Podzámok Foto: Tablet.TV

TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.

Bratislava 5. máj (Teraz.sk/TABLET.TV) - Pred týždňom sme vám umožnili bližšie spoznať trať 160 Zvolen - Košice. Teraz sa presunieme na Oravu. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.

Dnes vám ponúkame možnosť precestovať trať ŽSR 181 Trstená - Kraľovany od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 7912 .
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!
.

.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Trstenou a Kraľovanmi zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty: Železničná stanica Trstená


Železničná stanica Trstená.
Foto: Tablet.TV

.
Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.

O vlaku
Jazda v osobnom vlaku Os 7912 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v motorovej jednotke radu 813.

O trati
Železničná trať Kraľovany – Trstená (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 181) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Kraľovany a Trstenú.

Číslo trate: ŽSR - 181
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Trstená - Kraľovany
Rozchod: 1 435 mm

.
Z histórie trate
O vlakovom napojení Oravy na Košicko-bohumínsku železnicu sa uvažovalo už v roku 1880. Plánovaná trať mala údolím rieky Orava prepojiť Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstenú a cez Suchú Horu pokračovať do poľského Nového Targu. Otázne bolo miesto napojenia na KBŽ, o ktoré súperili Kraľovany s Ružomberkom. Rozhodnutie padlo na trasu údolím Oravy a 70,4 km dlhú trať sa podarilo sprevádzkovať v posledných rokoch 19. storočia.

Otváranie jednotlivých úsekov:
• 4. decembra 1898: Kraľovany – Oravský Podzámok
• 18. júna 1899: Oravský Podzámok – Tvrdošín
• 21. decembra 1899: Tvrdošín – Suchá Hora
• 1904 napojenie na Nowy Targ


Náročný terén úzkeho údolia si vyžadoval vybudovanie mnohých zárezov a násypov, 87 m dlhý tunel i 88 m dlhý most ponad Oravu.

Po druhej svetovej vojne sa prerušila premávka hraničným úsekom a konečnou stanicou sa stala Suchá Hora. Od roku 1970 bola prerušená premávka i medzi Suchou Horou a Trstenou, kde dodnes končia osobné vlaky. O 10 rokov neskôr bola trať v pohraničnom úseku demontovaná a prevádzkovaný úsek sa tak skrátil na 56,45 km.

Zaujímavosťou je, že pôvodne sa uvažovalo postaviť trať smerom na Nowy Targ – Zakopane – Suchá Hora. Trasa nakoniec bola skrátená a vybralo sa jednoduchšie riešenie cez Czarny Dunajec do Noweho Targu. Dlhodobo však neobstálo a dnes Orava nie je napojená železnicou na hlavné stredisko turistického ruchu v Poľsku Zakopane.

Neefektívne sa ukázalo aj napojenie na KBŽ v Kraľovanoch namiesto Ružomberka, kde obyvatelia Oravy používajú dve železničné stanice – rýchlikovú stanicu smerom na západ v Kraľovanoch a v smere na východ cestujú autobusmi do Ružomberka.

V lete 2015 bola na telese zrušenej trate v úseku Trstená – Suchá Hora – Nowy Targ otvorená asfaltová cyklotrasa, súčasť projektu „Historicko-kultúrno-prírodná cesta okolo Tatier“. Cyklotrasa využíva aj mosty bývalej trate s novými mostovkami, uloženými na pôvodných oporných stenách. Zaujímavosťou je tiež prejazd bývalým koľajiskom stanice Suchá Hora s ruinou staničnej budovy a ďalšími staničnými prvkami.

Stanice a zastávky na trati
• Trstená
• Tvrdošín
• Krásna Hôrka
• Nižná
• Podbiel
• Krivá
• Dlhá nad Oravou
• Sedliacka Dubová
• Horná Lehota
• Oravský Podzámok zastávka
• Oravský Podzámok
• Medzibrodie nad Oravou
• Bziny
• Mokraď
• Dolný Kubín
• Dolný Kubín zastávka
• Veličná
• Istebné
• Párnica
• Kraľovany zastávka
• Kraľovany – križovatka s traťou 180 (Žilina – Košice)

.

Koniec cesty – Stanica Kraľovany


Stanica Kraľovany
Foto: Tablet.TV

.

Zaujímavosti na trati


Oravský hrad
Oravský hrad je jeden z najkrajších hradov na Slovensku nachádzajúci sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska. Hrad je sprístupnený verejnosti denne od mája do marca.

Oravské hradné bralo (súčasť Oravskej vrchoviny), na ktorom sa nad hladinou rieky Oravy a nad obcou Oravský Podzámok vypína Oravský hrad, bol oddávna opevneným hradiskom, chráneným od severu skalným masívom a od juhu polkruhovým zemným valom. Najvyššia časť hradu je vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Orava.
Oravský hrad.
Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Hradná vyvýšenina bola osídlená už v praveku. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty (predtým aj dôležitej jantárovej cesty) v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370 bol aj župným hradom. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúci tri výškové terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade zabezpečený opevnením v oblasti dnešného stredného hradu. K veľkým stavebným úpravám prišlo na konci 15. a na začiatku 16. storočia, keď postavili obytný palác v strednom hrade, zosilnený po bokoch kruhovými baštami. Vtedy súčasne stavali a zosilňovali opevnenie v priestoroch dolného hradu.

V roku 1800 vypukol na hrade požiar pravdepodobne tak, že z komína vyskočila iskra, zapálila sa strecha a odtiaľ sa rozšíril požiar na celý hrad. Čiastočné záchranné práce uskutočňoval František Ziči a v rokoch 1906 – 1912 zreštauroval strednú časť Jozef Pálfi. Opravné a rekonštrukčné práce sa robili na hrade aj na prelome 19. a 20. storočia. Počas 2. svetovej vojny použili nemecké vojská hrad ako delostreleckú pozorovateľňu. Po tom, čo na budovu vypálili sovietski delostrelci salvu z raketometov kaťuša, sa Nemci rozhodli, že nebudú riskovať poškodenie pamiatky a z areálu hradu sa stiahli. K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v rokoch 1953 až 1968 (projekt K. Chudomelka a K. Chudomelková, Stavoprojekt Bratislava, 1955), po dokončení ktorej sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea.

Šútovský vodopád
Šútovský vodopád
Foto: TASR - Pavol Remiaš
Šútovský vodopád je vodopád na Slovensku v pohorí Malá Fatra. Nachádza sa vo výške 830 metrov nad morom v Krivánskej Malej Fatre asi 4 km severne od obce Šútovo. Najbližšia železničná stanica sú Kraľovany. Z obce Šútovo je k vodopádu prístup po modrej turistickej značke a opačným smerom od Chaty pod Chlebom okolo Mojžišovych prameňov. Leží približne v strede Národnej prírodnej rezervácie Šútovská dolina.

Najvyšší vodopád v Malej Fatre má celkovú výšku 38 metrov. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. Vodopád sa nachádza na predpokladanej geologickej hranici medzi granitmi a granodioritmi. Samotné podložie je tvorené autometamorfovanými granodioritmi.

Šútovský vodopád je napájaný vodami Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene. Priamo nad vodopádom má potok šírku 2,5 metra.
Zdroj: wikipedia.org a vlaky.net