Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: ZUBAČKOU zo Štrby na Štrbské Pleso

Zastávka Tatranský Lieskovec. Foto: Vovlaku.sk

Vovlaku.sk vám vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu.

Bratislava 23. februára (Vovlaku.sk)Postupne vám ukazujeme všetky používané a, tak ako je to v tomto prípade, aj nevyužívané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.

Dnes pôjdeme po trati ŽSR 182 zo Štrby na Štrbské Pleso (TEŽ) ozubnicovou železnicou od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča ZSSK.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.


Príjemnú cestu vlakom!



Pre lepšiu orientáciu na stránke

V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku zo Štrby na Štrbské Pleso zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty- Železničná stanica Štrba



Železničná stanica Štrba. (OŽ)
Foto: Vovlaku.sk


Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.


Údaje o vlaku a trati
Jazda v elektrickej jednotke 405 ozubnicovej železnice Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

O trati
Ozubnicová železnica (OŽ) Štrba - Štrbské Pleso je jednou z dvoch ozubnicových železníc nachádzajúcich sa na Slovensku. Spája obce Štrbské Pleso s Tatranskou Štrbou. Trať obsahuje jedinú zastávku Tatranský Lieskovec. V sieti ŽSR nesie označenie ako železničná trať č. 182.

Číslo trate: ŽSR - 182
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Štrba - Štrbské Pleso
Otvorenie trate: 27.7.1896
Rozchod: 1 000 mm
Elektrifikácia: 1,5 kV =


Z histórie
Na konci 19. storočia vzrastal záujem turistov o Vysoké Tatry. V tomto období vznikali aj požiadavky na pohodlnú dopravu turistov do tatranských osád. Existencia Košicko-bohumínskej železnice, ktorá viedla v blízkosti prosperujúcich tatranských osád, oživovala myšlienku železničného prepojenia. Obrovský záujem bol obzvlášť o osadu Štrbské Pleso, ktoré malo okrem mnohých hotelov aj štatút liečivých kúpeľov (od roku 1885).

Na základe aj týchto podnetov bola v roku 1895 spustená výstavba vlastnej trate s dĺžkou 4,75 km vedená staviteľmi zo Spišskej Novej Vsi, Adolfom Niedenthalom a Žigmundom Kornhäuserom. Prevádzka začala rok po začatí výstavby, 27. júla 1896.

Ozubnicová železnica mala rozchod 1 000 mm a ako spôsob ozubenia bola použitá sústava Riggenbach. Železnica zo svojej údolnej stanice v Štrbe prekonávala do vrcholovej stanice na Štrbskom Plese prevýšenie 454 m s maximálnym stúpaním 127 ‰. Pozdĺž trate viedla paralelne cesta, s ktorou sa trať križovala celkovo 17 krát (bez zabezpečovacích zariadení). Jazdnú súpravu tvoril parný rušeň, ktorý tlačil pred sebou max. 2 vozne. Park vozidiel tvorili 2 parné rušne (Floridsdorf), 4 dvojosové osobné vozne a 2 dvojosové nákladné vozne vyrobené v roku 1896 budapeštianskou firmou Ganz. Prevádzka bola ukončená v roku 1933, kedy bola nahradená autobusovou dopravou.

Súčasnosť
V roku 1970 sa mali konať na Štrbskom Plese majstrovstvá sveta v lyžovaní. Okrem potrieb ubytovania a vybudovania športovísk vznikla požiadavka zabezpečenia dopravy. Táto skutočnosť oživila myšlienku znovuvybudovania ozubnicovej železnice. Idea bola zrealizovaná 7. mája 1968, keď sa rozhodlo o vybudovaní elektrickej ozubnicovej železnice, ktorá mala okrem iného aj presunúť prúd turistov do Západných Tatier. A tak 12. februára 1969 železnicu odovzdali do prevádzky.

Nová zubačka
bola vybudovaná na opustenom telese pôvodnej trate. Na rozdiel od pôvodnej zubačky, využívala zrekonštruovaná trať ozubnicovú sústavu Strube. Jej dĺžka je 4,78 km s maximálnym stúpaním 150 ‰. V údolnej stanici Štrba bola vybudovaná nová krytá oceľová hala pre potreby zubačky s meniarňou zabezpečujúcou napájanie železnice jednosmerným napätím 1 500 V.

Vo vrcholovej stanici Štrbské Pleso bola postavená nová výpravná budova, ktorá slúžila aj pre potreby TEŽ. Vrcholová stanica pôvodnej ozubnicovej trate stála totiž na brehu jazera Štrbské pleso.

Súčasný park vozidiel disponuje troma dvojvozňovými osobnými súpravami (Brown-Bover Baden a SLM Wintherthur), prívesnou jednonápravovou snehovou frézou, motorovou drezinou a troma vozíkmi na prepravu batožiny.

V októbri 2018 Železničná spoločnosť Slovensko uzavrela kontrakt na dodávku nových vozidiel pre ozubnicovú trať Štrba - Štrbské Pleso. Víťazom verejnej súťaže Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) na dodávku nových tatranských „zubačiek“ sa stala švajčiarska spoločnosť Stadler, ktorá do roku 2022 dodá päť ozubnicovo-adhéznych elektrických jednotiek a jeden multifunkčný rušeň s metrovým rozchodom pre trate Tatranských elektrických železníc (TEŽ) a Ozubnicovej železnice (OŽ).

Nová „zubačka“ švajčiarskej spoločnosť Stadler (OŽ TEŽ) pre Vysoké Tatry.
Foto: ZSSK


U objednaných vozidiel pre cestujúcich ide o modernú generáciu nízkopodlažnej jednotky typu GTW, špeciálne upravenej pre kombinovanú ozubnicovo-adhéznu prevádzku. Tieto univerzálne vozidlá sa už úspešne používajú vo Francúzsku a vo Švajčiarsku. Každá z nových jednotiek ponúka 91 miest na sedenie, 2 miesta pre invalidné vozíky, multifunkčné časti pre bicykle a detské kočíky. Vozidlá sú vybavené wi-fi systémom pre cestujúcich, klimatizáciou, majú moderný informačný systém a videosystém, ako i zariadenie na počítanie cestujúcich. Vďaka nízkopodlažnému vyhotoveniu umožňujú pohodlný nástup a výstup cestujúcich.

Nová „zubačka“ švajčiarskej spoločnosť Stadler (OŽ TEŽ) pre Vysoké Tatry.
Foto: ZSSK


Multifunkčný rušeň má elektrický aj dieselový pohon a spĺňa najnovšie ekologické normy EURO-IIIB. Môže sa použiť kdekoľvek na adhéznych aj ozubnicových tratiach. V zime môže poháňať snehovú frézu a odhrnúť sneh z trate. Stanovištia rušňovodiča sú klimatizované. Rušeň je možné i diaľkovo ovládať cez rádiový prenos. Podobné pracovné vozidlá sa úspešne používajú na horských tratiach vo Švajčiarsku a v Španielsku.

Stanice a zastávky na trati
• Štrba
• Tatranský Lieskovec
• Štrbské Pleso

Koniec cesty- Železničná stanica Štrbské Pleso


Železničná stanica Štrbské Pleso.
Foto: Vovlaku.sk


Zaujímavosti na trati


Štrbské Pleso
Štrbské Pleso (maď. Csorba-tó, nem. Tschirmer See, Zirbener See, poľ. Szczyrbskie Jezioro) je jedna z troch miestnych častí obce Štrba (Štrba, Tatranská Štrba, Štrbské Pleso), v podhorí Vysokých Tatier.

Štrbské Pleso je významné centrum turizmu a zimných športov, najvyššie položená turisticko-liečebná osada, nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Rozkladá sa na južnom brehu jazera Štrbské pleso v nadmorskej výške 1 346 m n. m.

Na archívnej snímke turisti zostupujú snehovým poľom, pod nimi je Vyšné Wahlenbergovo pleso vo Furkotskej doline, vpravo hore je štít Ostrá. Turistický okruh Mlynickou a Furkotskou dolinou po žltej turistickej značke zo Štrbské Plesa s prechodom cez sedlo Bystrá lávka (2300 m n. m.), je obľúbeným cieľom návštevníkov Vysokých Tatier. Cestu Furkotskou dolinou pri zostupe či výstupe môže skrátiť sedačková lanovka zo Štrbského Plesa k Chate pod Soliskom.
Foto: TASR/Milan Kapusta


Do katastrálneho územia Štrbské Pleso patria osady Podbanské (len časť, zvyšok patrí k obci Pribylina) a Vyšné Hágy, osada Štrbské Pleso, podľa ktorej je toto katastrálne územie pomenované, bola rozhodnutím Najvyššieho súdu SR opäť pričlenená k obci Štrba. Ide o najvyššie položenú turisticko-liečebnú osadu vo Vysokých Tatrách a stredisko vrcholového športu pre severské disciplíny.

Zdroj: wikipedia.org, zssk.sk, vlaky.net