Quantcast
< sekcia Magazín

Uplynie 50 rokov od podpísania zmluvy o obmedzení strategických zbraní

Generálny tajomník ÚV KSSZ, predseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR L. Brežnev a americký prezident J. Carter /vľavo/ pri podpise dohody Salt II 18, júna 1979 vo Viedni. Foto: TASR/ČSTK - archív

Dohoda SALT I obmedzovala na päť rokov vtedajší počet medzikontinentálnych balistických rakiet a stanovila stropy pre rakety na ponorkách.

Moskva/Washington 26. mája (TASR) - História odzbrojovacích dohôd medzi USA a ZSSR siaha do 60. rokov 20. storočia, keď nastal zlom v podobe karibskej krízy a svet stál v roku 1962 po prvý raz na prahu jadrovej katastrofy. Blízkosť atómovej vojny poukázala na iracionálnosť závodov v zbrojení, pričom potreba rokovať sa stala imperatívom doby.

Séria rozhovorov medzi Spojenými štátmi a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) o obmedzení strategických zbraní (SALT; Strategic Arms Limitation Talks) sa začala v roku 1969 a o tri roky neskôr vyústila do podpísania zmluvy SALT I.

Vo štvrtok 26. mája uplynie od podpísania tejto zmluvy 50 rokov.

Bol tu však ešte jeden moment, po ktorom svet pochopil, že nevyhnutne potrebuje program jadrového odzbrojenia. Stala sa ním skúška vyše 50-megatonovej vodíkovej bomby, nazvanej Cár-bomba. Test približne osem metrov dlhej bomby sa uskutočnil 30. októbra 1961 na sovietskom testovacom polygóne na ostrove Nová Zem (Novaja Zemľa). Išlo o najväčšiu explóziu jadrovej bomby. Ničivá sila tejto superbomby bola niekoľkotisíckrát väčšia než atómovej bomby nazvanej Little Boy (Chlapček), ktorú zhodili Američania na Hirošimu, pričom atómový hríb sa dvihol do výšky 67 kilometrov.

Po sérii rokovaní podpísali v auguste 1963 predstavitelia USA, ZSSR a Británie Zmluvu o zákaze skúšok jadrových zbraní v kozmickom priestore, pod vodou a na zemskom povrchu a v roku 1968 nasledoval podpis Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, čo znamenalo posun v dovtedajších snahách o kontrolu šírenia jadrových zbraní prostredníctvom medzinárodných dohôd.

Atómový hríb nad Hirošimou
Foto: TASR/AP


O rok neskôr, v roku 1969, sa začali v Helsinkách rozhovory medzi USA a ZSSR o obmedzení strategických zbraní (SALT), ktoré vyústili do podpísania zmluvy, známej pod skratkou SALT I. Stalo sa tak v Moskve 26. mája 1972 a dohodu potvrdili svojimi podpismi generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Leonid Iľjič Brežnev a americký prezident Richard Nixon.

Dohoda SALT I obmedzovala na päť rokov vtedajší počet medzikontinentálnych balistických rakiet a stanovila stropy pre rakety na ponorkách. Jej súčasťou bola aj zmluva o nerozmiestňovaní systémov raketovej obrany (ABM; anti-ballistic missiles).

V zmluve sa obidve strany zaviazali nepoužívať systém ABM na obranu svojej krajiny, čiže ani budovať základne na takúto obranu. Výnimku predstavovala jedna základňa pre každú zo zmluvných strán, ktorá však mohla mať kapacitu maximálne 100 odpaľovacích zariadení a 100 protirakiet.

Prakticky hneď po podpísaní zmluvy SALT I sa začali v roku 1972 rokovania o ďalšom obmedzení strategických útočných zbraní. K podpisu tejto dohody, známej pod skratkou SALT II, však došlo až na stretnutí najvyššieho predstaviteľa Sovietskeho zväzu L.I. Brežneva a amerického prezidenta Jimmyho Cartera vo Viedni 18. júna 1979. Podstatou tejto dohody bolo obmedzenie alebo zakázanie vývoja niektorých druhov balistických rakiet s jadrovými hlavicami.