Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 4. november 2026Meniny má Karol
< sekcia Magazín

Uplynie 90 rokov od narodenia herca Jana Třísku

Na snímke Jan Tříska. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Uplynie 90 rokov od narodenia herca Jana Třísku, Igora Hnízda z Obecnej školy

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Praha 4. novembra (TASR) – Keď sa Jan Tříska po emigrácii objavil ako učiteľ Igor Hnízdo vo filme Obecná škola (1991), stretli sa v jednej postave dve línie jeho kariéry: divadelná presnosť a schopnosť vytvoriť charakter jediným gestom. V stredu 4. novembra uplynie 90 rokov od narodenia herca, ktorý pred odchodom do emigrácie patril k výraznej generácii českého divadla 60. rokov.

Zostal hercom dvoch rovnocenných skúseností. V českej kultúre vyrástol z tradície veľkých klasických postáv, v emigrácii si osvojil náročnú prácu v inom jazyku a inom kultúrnom prostredí.

Jan Tříska sa narodil 4. novembra 1936 v Prahe. Na Nerudovom gymnáziu vynikal v recitácii a pôvodný záujem o tanec napokon zmenil na herectvo. Vyštudoval DAMU a už počas štúdia hosťoval v Národnom divadle.

V Adamovom rúchu sa v pondelok večer 29. júla 2002 divákom na nádvorí Bratislavského hradu predviedli českí herci Jiří Langmajer a Jan Tříska. Stalo sa tak počas jednej zo scén Shakespearovej tragédie Kráľ Lear, ktorú uvádzajú v réžii Martina Hubu počas týchto dní v rámci Letných shakespearovských slávností. Na sn. Jan Tříska (vpravo) so slovenským hercom a režisérom Martinom Hubom a jeho manželkou.
Foto: Zuzana Čižmáriková / TOP TASR


Po absolutóriu v roku 1959 sa stal najmladším členom činohry Národného divadla. Do angažmánu ho prijal Otomar Krejča. Na prvej scéne stvárnil Trepleva v Čechovovom Rackovi, Edmunda v Kráľovi Learovi a titulného Romea v Krejčovej inscenácii Romea a Júlie.

V roku 1965 prešiel za Krejčom do Divadla za branou. Účinkoval v klasickom repertoári aj v pôvodných českých hrách. Po zrušení divadla v roku 1972 krátko pôsobil na Kladne a v roku 1974 sa stal členom Městských divadel pražských.

Pred emigráciou vytvoril desiatky filmových a televíznych postáv. Vo filme Radúz a Mahulena (1970) stvárnil kráľoviča Radúza, v seriáli F. L. Věk (1971) básnika Hněvkovského a v komédii Na samotě u lesa (1976) lekára Houdka.

Na snímke vľavo prezident MFF v Bratislave Milan Kňažko, uprostred Jan Tříska a vpravo výkonný riaditeľ MFF Vladimír Krajňák 6. decembra 2006 pred predstavením filmu "Šílení" v priestoroch kina Palace Cinemas v bratislavskom Auparku.
Foto: TASR - Pavel Neubauer


V období normalizácie sa Tříska dostal medzi umelcov, ktorých režim obmedzoval. V roku 1977 po podpise Charty 77 emigroval s manželkou Karlou Chadimovou a rodinou. Cez Cyprus a Kanadu sa dostal do Spojených štátov a od roku 1982 sa natrvalo usadil v Los Angeles. Vtedajšie Československo jeho tvorbu z verejného priestoru prevažne odstránilo. Niektoré filmy, v ktorých účinkoval, boli dokonca pre obsadenie jeho rolí dodatočne pretočené.

Americká kariéra sa nezačala filmom, ale divadlom. Už v roku 1978 hral na Broadwayi Wolanda v dramatizácii Bulgakovovho románu Majster a Margaréta. S angličtinou mu pri príprave pomáhal Jiří Voskovec. Neskôr účinkoval na viacerých amerických scénach a spolupracoval aj s režisérom Petrom Brookom.

Vo filme získaval najmä charakterové a epizódne úlohy. Miloš Forman ho obsadil do historickej drámy Ragtime (1981), kde hral reportéra. Forman neskôr Třísku obsadil aj do filmu Ľud verzus Larry Flynt (1996), v ktorom vytvoril menšiu postavu fanatického strelca. Objavil sa tiež vo filmoch Andersonville (1996), Ronin (1998) aj v amerických televíznych seriáloch.

Po páde komunistického režimu začal Tříska opätovne spolupracovať s filmármi v Česku. Zlomom sa stala Obecná škola režiséra Jana Svěráka z roku 1991. Film bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film a postava Igora Hnízda zasiahla aj generáciu divákov, ktorá Třísku z predchádzajúcej kariéry nemohla poznať osobne.

V českej kinematografii potom stvárnil napríklad otca Vojtecha v historickej dráme Řád (1994), horala Gorčíka vo filme Želary (2003), otca v snímke Jedna ruka netleská (2003) či markíza de Sadeho v Švankmajerovom filme Šílení (2005). Účinkoval aj vo filme Rok ďábla (2002) a jeho poslednou snímkou bol Svěrákov film Po strništi bos (2017).

Na snímke vľavo prezident MFF v Bratislave Milan Kňažko (vľavo) v rozhovore s Janom Třískom 6. decembra 2006 pred udelením ceny za umeleckú činnosť v priestoroch kina Palace Cinemas v bratislavskom Auparku.
Foto: TASR - Pavel Neubauer


Divadelne hosťoval v rámci Letných shakespearovských slávností v Prahe. V roku 2002 vytvoril titulnú postavu v Kráľovi Learovi a za jej stvárnenie získal Cenu Alfréda Radoka. Neskôr hral Kalibana v Shakespearovej Búrke, účinkoval v Divadle Na Jezerce v hre Kumšt a v roku 2008 v Divadle Archa stvárnil postavu Viléma Riegera v Havlovej hre Odcházení. Česká premiéra inscenácie sa konala 22. mája 2008.

V roku 2002 mu prezident Václav Havel udelil Medailu za zásluhy III. stupňa. V marci 2017 prevzal na festivale Febiofest cenu Kristián za celoživotný prínos svetovej kinematografii. Jan Tříska zomrel 25. septembra 2017 po páde z Karlovho mosta.