Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 10. apríl 2025Meniny má Július
< sekcia Magazín

Už 41 rokov si pripomíname Medzinárodný deň nevinných detských obetí

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Cieľom Medzinárodného dňa nevinných detských obetí agresie je priznať utrpenie detí, ktorému sú vystavené všade na svete. Deň 4. jún zdôrazňuje záväzok OSN vo veci ochrany práv detí.

New York/Bratislava 4. júna (TASR)- Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie, pripadajúci na 4. júna, vyhlásilo na mimoriadnom zasadnutí o palestínskej otázke Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) 19. augusta 1982. Do praxe vošiel v roku 1983.

VZ OSN, "súc otrasené vysokým počtom nevinných palestínskych a libanonských detí, ktoré sa stali obeťami agresívnych izraelských akcií", rozhodlo v rezolúcii, že 4. jún sa bude každý rok pripomínať ako Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie. Tento dátum sa stal spomienkou na bombardovanie obytných štvrtí v Bejrúte zo 4. júna 1982 izraelskými ozbrojenými silami.

Vo štvrtok 4. júna uplynie 41 rokov, odkedy si svet každoročne túto udalosť pripomína.

"Každý deň sú deti žijúce vo vojnách na celom svete vystavené nevýslovným hrôzam. Nie sú v bezpečí, keď doma spia alebo sa hrajú vonku, učia sa v škole alebo ich liečia v nemocnici," uvádza OSN na svojej oficiálnej stránke v súvislosti so spomienkou na túto udalosť.

"Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie prichádza len pár dní po Medzinárodnom dni detí. Nie je taký príjemný a veselý, ale je veľmi dôležitý. Pripomína nám totiž krutú realitu, že nie každé dieťa na svete má dôvod na úsmev. Na svete existuje veľa detí, ktoré sú obeťami fyzického, duševného a emocionálneho zneužívania," uviedol pre TASR komisár pre deti Jozef Mikloško. Upozorňuje, že detský svet deformuje nenávisť dospelých. "Každé dieťa však má právo na život bez násilia, a preto je našou povinnosťou chrániť ich práva a bezpečie," dodal.

Budúcnosť detí žijúcich v oblastiach ozbrojených konfliktov je tak priamo ohrozená. Cieľom Medzinárodného dňa nevinných detských obetí agresie je priznať utrpenie detí, ktorému sú vystavené všade na svete. Deň 4. jún zdôrazňuje záväzok OSN vo veci ochrany práv detí.

Tie nezomierajú len vo vojnových konfliktoch. Aj teroristické činy na lokálnej či medzinárodnej úrovni si vyžiadali množstvo obetí spomedzi detí. Verejnosť na celom svete si preto má pripomínať, že na mnohých miestach sveta v každú chvíľu neprirodzenou smrťou odchádzajú zo života deti, prípadne sa stávajú obeťami fyzického, psychického či emocionálneho násilia, ktoré na nich zanecháva rany aj na celý život.

Výročná správa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa o deťoch a ozbrojených konfliktoch zdôrazňuje, že len v roku 2022 bolo viac ako 8630 detí zabitých alebo zmrzačených.

Použitie výbušnej munície vrátane pozostatkov výbušnín z vojny, improvizovaných výbušných zariadení a nášľapných mín, bolo zodpovedné za viac ako 25 percent násilných úmrtí či zmrzačenia detí. Naverbovaných alebo využitých v boji bolo 7622 detí, z čoho tvorili 85 percent chlapci.

"Faktory, ako je pohlavie, vek, zdravotné postihnutie, etnická príslušnosť, náboženstvo, geopolitická poloha a ekonomický status, určujú riziko náboru dieťaťa, spôsob jeho vykorisťovania a porušovanie pravidiel, s ktorými sa stretáva," upozorňuje OSN.

Unesených bolo 3985 detí. K najvyšším počtom únosov detí dochádza v Konžskej demokratickej republike, Somálsku, Burkine Faso, Mjanmarsku a Mozambiku.

Obeťami sexuálneho násilia sa stali tisíce detí. Celkovo 99 percent sexuálneho násilia bolo spáchaných na dievčatách, ktoré sú neúmerne zasiahnuté sexuálnym násilím a nútenými sobášmi. Chlapci sú tiež obeťami sexuálneho násilia alebo zažívajú sekundárnu traumu z toho, že sa stali nútenými svedkami násilia voči členom rodiny.





Zdroj: www.un.org/en

Prezidentka Murmúová si na UKF prevzala titul doctor honoris causa

Čestný titul jej bol udelený za výnimočný prínos k rozvoju inkluzívneho vzdelávania ako nástroja spoločenskej emancipácie a za posilňovanie demokratických hodnôt.

,aktualizované 

- Vo štvrtok sa v Argentíne začal 24-hodinový generálny štrajk na protest proti úsporným opatreniam, ktoré presadzuje vláda prezidenta Javiera Mileia.

- Slovenská hokejová reprezentácia viedla po úvodnej tretine štvrtkového prípravného zápasu vo švajčiarskom Herisau nad domácim výberom 1:0. Skóre stretnutia otvoril v štvrtej minúte útočník Matej Kašlík.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili vo štvrtok 11. rokovací deň aktuálnej 33. schôdze diskusiou o opozičnom návrhu na zmenu podmienok strategických investícií.

- V bytovom dome na Hagarovej ulici v Bratislave horí kotolňa. Polícia na mieste vykonáva potrebné úkony a evakuuje ľudí z budovy. Na mieste sú aj hasiči. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

- Ministri obrany európskych krajín sa vo štvrtok stretli v Bruseli na nových rozhovoroch o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom.

- Slovenskí futsalisti neuspeli vo štvrtkovom zápase 3. skupiny kvalifikácie o postup na ME 2026 v Litve a Lotyšsku, keď prehrali v Ciorescu s domácim Moldavskom 3:5. Stratili tak šancu prebojovať sa priamo na európsky šampionát.

- Chorvátska vláda vo štvrtok odsúdila postup Srbska, ktoré vyhostilo niekoľkých chorvátskych občanov pre zapojenie sa do protikorupčných študentských protestov.

- Pápež František vo štvrtok nečakane navštívil Baziliku svätého Petra vo Vatikáne s cieľom pozrieť sa na jej rekonštrukciu.

- Poľský veľvyslanec v Rusku vo štvrtok uviedol, že menšia skupina Rusov sa pokúsila narušiť spomienkové podujatie pri príležitosti 15. výročia leteckej tragédie, pri ktorej zahynul poľský prezident Lech Kaczyňski a 95 ďalších ľudí.

- Nórsko plánuje definovať znásilnenie na základe chýbajúceho súhlasu namiesto súčasného dôrazu na násilie, hrozby alebo zneužitie zraniteľnej osoby.

- Španielsky Najvyšší súd vo štvrtok zamietol odvolanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta proti jeho vylúčeniu zo zákona o amnestiách pre podozrenia zo sprenevery verejných financií.

- Európska armáda by nebola adekvátnou náhradou za NATO, uviedol vo štvrtok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na návšteve armádneho veliteľstva v západonemeckom meste Koblenz.

- Plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietlo opozičnú novelu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Stála za ňou poslankyňa Zora Jaurová (PS). Navrhovala v nej okrem iného presunúť právomoc rozhodovať o poskytovaní dotácií z rady na riaditeľa.

- Do systému štátom podporovaného nájomného bývania môžu byť v budúcnosti zahrnuté aj budovy, ktoré boli prestavané z nebytovej budovy na bytový dom či bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na bývanie.

- Za napadnutie účtu českého premiéra Petra Fialu na sociálnej sieti X hrozia páchateľovi až tri roky väzenia.

- Centrum sociálnych výskumov (CSV) má za cieľ prinášať presné a zrozumiteľné informácie o názoroch a pohľadoch slovenskej verejnosti na spoločenské problémy naprieč politickým spektrom.

- Experti v novej štúdii vydanej vo štvrtok v časopise The Cryosphere varujú, že rakúske ľadovce by sa mohli už v blízkej budúcnosti úplne roztopiť pre klimatickú zmenu.

- Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal ďalšie dve konania voči ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) v súvislosti s domom v Chorvátsku. Pre TASR to uviedla šéfka výboru Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

- Bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU) vo štvrtok ako prvá z troch strán budúcej nemeckej vlády schválila koaličnú dohodu s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a sociálnymi demokratmi (SPD).

- Koalícia sa pri pozmeňovacích návrhoch o transakčnej dani zachovala pokrytecky a zbabelo. Uviedli to vo štvrtok po parlamentnom hlasovaní predstavitelia opozičných strán hnutie Slovensko a Progresívne Slovensko (PS).