Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 12. apríl 2024Meniny má Estera
< sekcia Magazín

Priestupný mesiac je výnimočný, vyskytol sa dokonca už aj 30. február

Ilustračná fotka. Foto: TASR/Martin Turanovič

Február je výnimočný mesiac, keďže je nielenže najkratší, ale ako jediný má variabilnú dĺžku.

Bratislava 29. februára (TASR) – Február je výnimočný mesiac, keďže je nielenže najkratší, ale ako jediný má variabilnú dĺžku. K obvyklým dvadsiatim ôsmim dňom sa raz za štyri roky – v tzv. priestupnom roku – pridáva dvadsiaty deviaty. Deje sa tak v priestupných rokoch, ktorých letopočet je deliteľný štyrmi. V histórii sa však vyskytol aj 30. február, a to dokonca dvakrát.

Myšlienka pridať každý štvrtý rok deň navyše, aby sa zosúladil kalendár s reálnym obehom Zeme okolo Slnka, je stará viac než 2000 rokov. S priestupnými rokmi rátal tzv. juliánsky kalendár, ktorý zaviedol rímsky politik a vojvodca Július Cézar v roku 46 pred našim letopočtom s platnosťou od roku 45 pred n. l.

Ako ho upozornil grécky astronóm Sósigenes z Alexandrie, obeh Zeme okolo našej stálice netrvá presne 365 dní, ale až 365 a štvrť dňa. Po štyroch rokoch už rozdiel medzi kalendárom a realitou predstavuje jeden celý deň – a tento deň sa musí vložiť do kalendára, aby sa disproporcia vyrovnala.

Prečo voľba padla práve na február? V tom čase išlo o posledný mesiac roka, ktorého začiatok sa pôvodne oslavoval 1. marca. Napokon tomu zodpovedali aj názvy mesiacov, ktoré sa zachovali dodnes – september bol v skutočnosti siedmy, október ôsmy, november deviaty a december desiaty v roku.

Kalendár však neskôr potreboval ďalšiu opravu. Takzvaný tropický rok, ktorý označuje obdobie medzi dvoma prechodmi Slnka tzv. jarným bodom (teda bodom jarnej rovnodennosti) je ešte vždy o 11 minút kratší, než 365 a štvrť dňa. V časoch pápeža Gregora XIII. (1502 – 1585) sa tak kalendár oproti skutočnému obehu Zeme líšil o celých 10 dní a najmä pre katolícku cirkev bolo napríklad problémom stanoviť termín Veľkonočnej nedele.

Systém, ktorý zaviedol Gregor XIII., vniesol do priestupných rokov výnimky: roky deliteľné stovkou (1800, 1900) priestupné nie sú. A naopak, roky deliteľné číslom 400 (napr. rok 2000), sú priestupné. Reforma vstúpila do platnosti 24. februára 1582 a kalendár v tomto roku "skočil" zo 4. októbra rovno na 15. október, čím sa nesúlad vyrovnal. Viaceré krajiny však zmenu prijali s oneskorením a často i s nedôverou. Mnoho ľudí tvrdilo, že ich reforma pripravila o jedenásť dní života.

Hneď v roku 1582 prijali gregoriánsky kalendár najmä katolícke štáty, Španielsko, Portugalsko, Poľsko a časť Talianska. Koncom roka ho zaviedli Holanďania, ktorí sa tak pripravili o vianočné sviatky. V Česku ho presadil začiatkom roka 1584 cisár Rudolf II., v Uhorsku, teda i na území Slovenska začal platiť v roku 1587. Briti pristúpili na zmenu až v roku 1752, Rusko dokonca v roku 1918 čo vysvetľuje paradox známy z čias totality – keď komunistický režim oslavoval tzv. Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu 7. novembra (podľa juliánskeho kalendára sa konala 25. októbra). Poslední prijali kalendár Rumuni (1919) a Gréci (1923).

V histórii existuje aj dátum 30. február. Vo Švédsku, ktoré dlho odmietalo gregoriánsky kalendár a hľadalo vlastný spôsob reformy, vynechali priestupný deň v roku 1700. Po dvanástich rokoch sa však Švédi vrátili naspäť k juliánskemu kalendáru. Pre istotu v roku 1712 pridali dva priestupné dni – teda 29. aj 30. február. Nakoniec sa zmierili s gregoriánskym kalendárom rok po Angličanoch, v roku 1753.

Druhým prípadom sú potom roky 1930 a 1931 v Sovietskom zväze, kde sa komunistická moc pokúšala skonštruovať vlastný novátorský kalendár s 5-dňovým týždňom a 30-dňovými mesiacmi, avšak bez úspechu.

Aj 29. február je bohatý na výročia. Deň navyše posúva aj ročné obdobia


Do moderných slovenských dejín sa 29. február 2020 zapíše ako dátum, kedy sa konali parlamentné voľby. Na tento mimoriadny deň, ktorý sa pridáva do kalendára v priestupných rokoch – teda v rokoch, v ktorých je letopočet deliteľný štyrmi – pripadá viacero udalostí, výročí a aj zvykov.

Napríklad podľa írskej legendy mohli 29. februára ženy žiadať mužov o sobáš. Ak muž odmietol, musel zaplatiť pokutu, napríklad kúpiť žene dvanásť párov rukavíc, ktoré zakryli, že dotyčná nemá snubný prsteň. Guinessova kniha rekordov eviduje rodiny s najvyšším počtom detí narodených 29. februára, alebo tiež rodiny, kde nesú tento dátum narodenia tri generácie za sebou. V Británii je tiež 29. február Dňom svätého Oswalda, arcibiskupa z Yorku, ktorý zomrel 29. februára 992 (29. 2. 992).

V Prahe 29. februára 1784 povodeň a príval ľadových krýh poškodili Karlov most. V roku 1920 bola schválená Ústavná listina Československej republiky, teda priestupný deň vošiel aj do politických dejín Čechov a Slovákov. Potvrdil to 29. február 1992, kedy sa v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR) skončila registrácia tzv. kupónových knižiek.

Podľa historických zdrojov bolo 29. februára 1504 zatmenie Mesiaca, ktoré moreplavec Krištof Kolumbus využil na odstrašenie jamajských Indiánov. Pakistan sa stal 29. februára 1956 islamskou republikou a pred 60 rokmi poznačila priestupný deň tragédia, keď sa pri rakúskom Innsbrucku zrútilo britské lietadlo, v ktorého troskách zahynulo 83 osôb. Ďalšie letecké nešťastie sa stalo 29. februára 1996 v Peru, o život pri ňom prišlo 117 ľudí.

Po 15 rokoch vo funkcii ministerského predsedu podal 29. februára 1984 demisiu Pierre Trudeau, otec dnešného kanadského premiéra Justina Trudeaua. O štyri roky neskôr v Juhoafrickej republike zatkli arcibiskupa Desmonda Tutu a ďalších sto kňazov pri pokuse odovzdať parlamentu petíciu proti vládnemu rozhodnutiu obmedziť akékoľvek činnosti namierené proti apartheidu. Presne 29. februára 1992 sa obyvatelia Bosny a Hercegoviny v referende vyslovili za nezávislosť svojej krajiny. A keď sa v priestupný deň roku 2004 rozdávali filmové Oscary, snímka "Pán prsteňov: Návrat kráľa" ich získala rekordných jedenásť.

Spomedzi známych osobností sa 29. februára narodil pápež Pavol III. (1468 - 1549), vojvodca Albrecht V. Bavorský (1528 - 1579) a ako jedna z najznámejších - taliansky hudobný skladateľ Gioacchino Rossini (1792 - 1868). V priestupný deň roku 1860 sa narodil Herman Hollerith, vynálezca sčítacieho stroja na dierne štítky, teda prvého veľkého kroku k dnešnej výpočtovej technike.

Poľsko-francúzsky maliar Balthasar Klossowski de Rola (známy ako Balthus) prišiel na svet 29. februára 1908. Rovnaký dátum narodenia 29. február 1920 mali francúzska herečka Michéle Morganová (rodným menom Simone Renée Rousselová) a jej americký kolega James Mitchell. Americký herec Alex Rocco sa narodil 29. februára 1936 a taliansky herec Antonio Sabato Jr. v ten istý deň roku 1972.

Na Slovensku sa 29. februára v roku 1804 narodil katolícky kňaz, publicista a mecén Jozef Pantoček a v roku 1836 veľkostatkár a archeológ Eugen Ňári.

Vloženie 29. februára ako priestupného dňa ovplyvňuje aj začiatky jednotlivých ročných období - logicky ich posúva o približne 18 hodín (teda tri štvrtiny dňa) dozadu. Napríklad kým vlani nastala jarná rovnodennosť 20. marca o 22.24 h, tento rok to bude už o 4.06 h. Pred rokom bol prvý letný deň 21. júna, prvý jesenný deň 23. septembra a zimný 22. decembra, toho roku to budú 20. jún, 22. september a 21. december.



Prehľad okrúhlych výročí na 29. februára 2024


Slovensko - okrúhle výročia:
1804 - Narodil sa vo Voderadoch katolícky kňaz, publicista a mecén JOZEF PANTOČEK, zakladajúci člen Matice slovenskej a Spolku svätého Vojtecha. Zomrel 20.5.1884.
2004 - Zomrel slovenský maliar, grafik, pedagóg a výtvarník - surrealista KAROL BARON. Narodil sa 13.9.1939.

Svet – okrúhle výročia:
1924 - Narodil sa ruský (sovietsky) politik a bývalý predseda Výboru štátnej bezpečnosti (KGB) VLADIMIR ALEXANDROVIČ KRJUČKOV, najnebezpečnejší oponent Michaila Sergejeviča Gorbačova. Zomrel 23.11.2007.
2004 - Zomrel americký dramatik a scenárista JEROME LAWRENCE. Narodil sa 14.7.1915.
1504 – Moreplavec Krištof Kolumbus využil zatmenie Mesiaca na odstrašenie jamajských Indiánov.
1704 - Americkí Indiáni a Francúzi zaútočili na mesto Deerfield v dnešnom štáte Massachusetts, pričom pobili 40 kolonistov a ďalších 100 uniesli.
1904 – Republikán, 26. americký prezident (1901-1909) Theodore Roosevelt vymenoval komisiu na čele s admirálom Johnom Walkerom, ktorá dozerala na výstavbu Panamského prieplavu.
1964 – Pri rakúskom Innsbrucku sa zrútilo britské lietadlo spoločnosti British Eagle International Airlines, pričom zahynulo 83 osôb.
1984 - Po 15 rokoch vo funkcii ministerského predsedu podal demisiu vodca kanadskej Liberálnej strany Pierre Trudeau.
2004 - Film "Pán prsteňov: Návrat kráľa" získal rekordných 11 Oscarov.