< sekcia Magazín

Vo svete je zhruba 30 percent vedkýň, Slovenky láka na vede skúmanie

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Psychologička Petra Soláriková poznamenala, že poznávať a objavovať je jej vášňou a povolanie vedkyne jej túto túžbu napĺňa.

Bratislava 11. februára (TASR) - V súčasnosti tvoria ženy menej ako 30 percent svetových výskumných pracovníkov. Podľa údajov UNESCO (2014 – 2016) si iba približne 30 percent všetkých študentiek vyberá študijné odbory z oblasti vedy, technológií či matematiky. Pri príležitosti 11. februára ako Medzinárodného dňa dievčat a žien vo vede to uviedla Univerzita Komenského (UK) v Bratislave na svojom webe. Slovenské vedkyne, ktoré na UK pôsobia, skonštatovali, že ich na vede láka najmä skúmanie a objavovanie.

Psychologička Petra Soláriková poznamenala, že poznávať a objavovať je jej vášňou a povolanie vedkyne jej túto túžbu napĺňa. "Baví ma pozorovať a trochu aj zasahovať do deja, experimentovať a byť zvedavá. Rada veciam rozumiem a pýtam sa, čo ako funguje a prečo. Často mám však viac otázok než odpovedí," poznamenala. Podľa nej veda nemá hranice. Bioinformatička Broňa Brejová uviedla, že ako vedkyňa môže neustále sledovať nové objavy a aspoň v malej miere k nim prispievať, ale aj pracovať so šikovnými študentmi a stretávať ľudí z celého sveta.

"Vždy ma zaujímali ľudia – ich myslenie, správanie, prejavy, ich 'pohyb' v situáciách, ktoré sú bežné i náročné," povedala športová psychologička Petra Pačesová. Ako tvrdí, psychológia je všade okolo nás a svoje dôležité postavenie má aj vo sfére športu.

Antropologička Mária Kondeková poznamenala, že veda ju začala zaujímať už na základnej škole. "Lákalo ma poznať nepoznané. To viedlo k môjmu rozhodnutiu ísť študovať prírodné vedy, kde som sa zahĺbila do antropológie a štúdia odtlačkov prstov a dlaní," povedala. Ako doplnila, odtlačky neslúžia len ako identifikátory jedinca, ale odzrkadľujú rôzne vývinové poruchy, chromozómové aberácie alebo vrodené psychiatrické ochorenia.

Na to, že vo vede pôsobí menej ako 30 percent žien, reaguje aj OSN, podľa ktorej sú veda a rodová rovnosť životne dôležité na dosiahnutie medzinárodne dohodnutých rozvojových cieľov vrátane Agendy pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030. "Za posledných 15 rokov vynaložilo globálne spoločenstvo veľké úsilie na inšpirovanie a zapojenie žien a dievčat do vedy," uvádza sa na webe UK. Ako príklad významných vedkýň možno spomenúť Katie Boumanovú, vďaka ktorej sa bolo možné v roku 2019 prvýkrát pozrieť na čierne diery. Talianska neurologička Rita Leviová-Montalciniová stála za objavením nervového rastového faktora. Marie Curie-Sklodowská je zas známa prínosom vo výskume rádioaktivity či objavením prvkov polónium a rádium.