< sekcia Magazín

Najdôležitejšie vesmírne misie na Mars, ktoré sa zapísali do histórie

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP
Umelecká predstava vzhľadu Marsu pred asi 4 miliardami rokov a dnes. Foto: TASR/ESO/M. Kornmesser/N. Risinger

Človek podnikol počas uplynulých 60 rokov už 49 misií na Mars a pripravuje ďalšie.

Bratislava 20. februára (TASR) - Robotické vozidlo Perseverance, ktoré vo štvrtok dosadlo na povrch Marsu, je súčasťou misie Mars 2020 organizovanej Národným úradom pre letectvo a Vesmír (NASA). K výbave vozidla patrí aj dron Ingenuity. Človek podnikol počas uplynulých 60 rokov už 49 misií na Mars a pripravuje ďalšie.


TASR prináša výberový prehľad tých najdôležitejších.



10. októbra 1960 – Sovietska sonda Mars 1M vyštartovala z kozmodrómu Bajkonur, dostala sa však len do výšky 120 kilometrov, kde došlo k havárii nosnej rakety Molnija (Blesk). Trosky dopadli na území Sibíri. Len v rokoch 1960 - 1964 odštartovalo zo Sovietskeho zväzu šesť sond, ktorých misie boli neúspešné.

28. novembra 1964 – Spojené štáty vyslali dve sondy za sebou, Mariner 3 (5. novembra 1964) a Mariner 4 (28. novembra 1964). Druhá sonda bola úspešná a priblížila sa k Marsu na vzdialenosť 9846 kilometrov, odkiaľ poslala jedinečné fotografie s vysokým rozlíšením. Odhadla tiež hustotu atmosféry Marsu. Posledný raz bola v spojení so Zemou 21. decembra 1967.

25. februára 1969 – Americká sonda Mariner 6 a vzápätí za ňou Mariner 7 (odštartoval 27. marca 1969) boli úspešné. Mariner 6 preletel okolo Marsu 31. júla vo vzdialenosti 3431 kilometrov, Mariner 7 sa 5. augusta priblížil na 3430 kilometrov. Sondy odoslali na Zem 400 snímok.

19. mája 1971 – Zo Zeme odštartovala 19. mája 1971 raketa Proton-K so sondou Mars 2, ktorá bola prvou úspešnou sovietskou misiou. Po tom, ako sa 27. novembra 1971 oddelil od rakety pristávací modul, dopadol na povrch planéty. Mäkké pristátie sa z technických príčin nepodarilo. Išlo o prvý zásah Marsu pozemským telesom.

14. novembra 1971 – Sondu Mariner 9 sa podarilo naviesť na obežnú dráhu Marsu, stala sa tak prvým pozemským satelitom obiehajúcim okolo inej planéty. Zo Zeme najskôr 9. mája vyštartovala neúspešná sonda Mariner 8, potom ju 30. mája nasledoval Mariner 9, ktorý počas 689 obehov zmapoval väčšinu povrchu Marsu.

27. novembra 1971 – Po obežnej dráhe Marsu začal obiehať aj sovietsky satelit. Sovietska sonda Mars 3, ktorá podobne ako jej predchodkyňa Mars 2 obsahovala orbitálny aj pristávací modul, odštartovala zo Zeme 28. mája 1971.

2. novembra 1971 – Pristávací modul sondy Mars 3 mäkko pristál na jeho povrchu. Išlo o prvé úspešné pristátie pozemského telesa. Jeho kontakt s povrchom však trval len 104,5 sekundy.

20. august 1975 - Zo Zeme odštartovala sonda Viking 1, 9. septembra ju nasledovala sonda Viking 2, obe vybavené orbitálnym aj pristávacím modulom. Povrchové moduly pristáli 19. júna 1976 (Viking 1 - pracoval do 11. novembra 1982) a 7. augusta 1976 (Viking2 – pracoval do 25. júla 1980).

14. júla 1997 – Na Marse pristálo prvé pozemské vozidlo. Americká sonda Pathfinder tam vylodila malý mobilný rover riadený riadený rádiovým signálom. Denne mohli televízni diváci sledovať v priamom prenose zábery z povrchu Marsu s ohromujúcimi podrobnosťami. Zo Zeme odštartovala misia 4. decembra 1996.

12. septembra 1997 – K Marsu dorazila americká výskumná sonda Mars Global Surveyor, ktorá odštartovala 7. novembra 1996. Po uvedení na kruhovú polárnu dráhu monitorovala sedem rokov atmosféru a povrch Marsu.

4. januára 2004 – Na Marse pristalo vozidlo Spirit (štartovalo 10. júna 2003) a o tri týždne neskôr aj jeho dvojča Opportunity (štart 8. júla 2003). Robot Opportunity prešiel na Marse za tri mesiace dráhu 811 metrov a na Zem poslal vyše 15 GB údajov, vrátane vyše 12.400 fotografií.
Na archívnej snímke umelecká predstava roveru Opportunity (a Spirit) na povrchu Marsu.
Foto: TASR/AP/NASA

25. mája 2008 - Na Marse úspešne pristála nepohyblivá americká sonda Phoenix, ktorá zo Zeme štartovala 4. augusta 2007. Sonda bola vybavená robotickou rukou, ktorá bola schopná odobrať vzorky až do vzdialenosti 2,5 metra a dostať sa až meter pod marťanský povrch.

6. augusta 2012 - Na Marse pristála americká sonda novej generácie Curiosity (Mars Science Laboratory - MSL), ktorá mala pátrať po stopách života. Raketa s prieskumným vozidlom odštartovala 26. novembra 2011 z Mysu Canaveral na Floride. Projekt bol výsledkom spolupráce NASA a Európskej vesmírnej agentúre (ESA).
Na archívnej snímke, ktorú poskytla vesmírna agentúra NASA 2. februára 2004, vidieť robotické rameno povrchového prieskumného vozidla Opportunity, skúmajúce povrch Marsu.
Foto: TASR/AP

9. februára 2021 – Sonda Spojených arabských emirátov nazvaná Amal (Nádej) sa úspešne dostala na obežnú dráhu planéty Mars. Ide o prvú medziplanetárnu misiu arabskej krajiny.

10. februára 2021 - Bezposádková čínska kozmická loď Tchien-wen-1 sa dostala na obežnú dráhu Marsu. Súčasťou kozmickej lode sú 240-kilogramový pristávací modul a diaľkovo ovládané vozidlo (rover). Ich pristátie je plánované v máji.